Dobrá škola

Má rada voľnosť a slobodu, je kreatívna v škole aj mimo nej, uprednostňuje jednoduché riešenia, má aktívny prístup k veciam, množstvo nadšenia a odvahu meniť stereotypy v školstve. Anna Chlupíková, riaditeľka Základnej školy v Novákoch, si zaslúži, aby sme s ňou mali v DOBREJ ŠKOLE rozhovor. Že sa stane učiteľkou, v tom mala jasno už dávno: vyštudovala strednú pedagogickú školu a neskôr slovenčinu a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Nitre. Učenie ju stále baví kvôli spontánnosti detí, možnosť hrať sa s nimi a tvoriť.

Na predmete slovenský jazyk a literatúra sa napáchalo počas Mikolajovej reformy toľko experimentov, že mňa, ale aj mnoho ďalších učiteľov jeho vyučovanie „po novom“ demotivuje. Napriek tomu, že sa moje názory zhodujú s veľkou časťou pedagógov, s ktorými denne komunikujem, v ŠPÚ bola nedávno menovaná „nová“ ústredná predmetová komisia, ktorá je zložená aj z ľudí, ktorí majú na svedomí v súčasnosti platný ŠVP.

Rodičovské združenia boli tradične stretnutiami triedneho učiteľa s rodičmi jeho žiakov. Niektoré školy však prichádzajú s inováciou: na stretnutia pozývajú spolu s rodičmi aj žiakov. Triedna schôdzka sa tak stáva stretnutím všetkých hlavných aktérov výchovno-vzdelávacieho procesu. Takýto postup podporuje aj organizácia UNICEF. Vo svojom programe Škola priateľská k deťom formuluje sedem podmienok, ktoré musí škola splniť, aby tento titul získala a spoločné rodičovské združenia s deťmi sú jednou z nich. Napriek tomu sa názory na vhodnosť takéhoto postupu rôznia. Niektorí pedagógovia si to nevedia celkom predstaviť a vidia viaceré dôvody, prečo by žiaci nemali byť na schôdzkach prítomní, minimálne nie na všetkých. Pokúsili sme sa preto zhrnúť rôzne argumenty pre a proti.

Hoci má iba 37 rokov, už toho veľa dokázal – jeho curriculum vitae by si mnohí radi požičali pri hľadaní zamestnania. Po ukončení štúdia na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave (2000) nastúpil ako analytik do McKinsey & Company. O necelé tri roky už je poradcom šéfa Raiffeisen Bank Česká republika a neskôr aj šéfa Poštovej banky SR. Svoje skúsenosti zo sveta biznisu už osem rokov odovzáva budúcim generáciám ako učiteľ na fakulte, kde sám študoval. Stál pri zrode Managerie (2008), poradenskej firmy Aspiro (2009), Fóra inšpiratívnych myšlienok (2010), siete Global Shapers v Svetovom ekonomickom fóre (2012), ako aj iniciatívy Učiteľ 2020. Napriek tomu všetkému sa akoby zázrakom stíha venovať svojej rodinke a dvom deťom. Srší nápadmi a nákazlivým optimizmom, že veci možno meniť. So Stanom Boledovičom sa zhováral Vladimír BURJAN.

Asi najslávnejšie slovenské učiteľky Eriku Polgáriovú a Eleonóru Liptákovú poznáme ako „učiteľky z Dobšinej“ od júna 2012, kedy zverejnili svoj otvorený list ministrovi  školstva. Ten má už viac ako 260 000  čítaní, čo je na kritický text s rozsahom približne 5 a pol tisíc slov úctyhodný výsledok. Minister naň reagoval asi o mesiac neskôr blogom plným fráz a pochopenia, dokonca školu v Dobšinej v septembri aj letmo navštívil. Učiteľky tieto ministrove počiny veľmi nenadchli, ako uvádzajú vo svojom druhom blogu Deti nepatria len do školy, v ktorom veľmi konštruktívne pripomienkujú „rómsku reformu“. Pracujú s deťmi bez hygienických návykov, základnej schopnosti komunikovať alebo hrať sa, nebodaj učiť sa, v triedach majú maloleté tehotné žiačky, a napriek tomu sú plné nadšenia a odhodlania. Vidia neschopnosť a nezáujem štátnych inštitúcií riešiť problémy, ale vzali iniciatívu do vlastných rúk a založili občianske združenie Detstvo deťom, ktoré sa venuje maloletým a mladistvým rodičom a ich deťom. S Erikou Polgáriovou a Eleonórou Liptákovou sa za DOBRÚ ŠKOLU rozprávala Lenka KUNOVÁ.

Daniel Bútora (1967) študoval v Bratislave knihovníctvo a vedecké informácie, neskôr v Prahe medzinárodné vzťahy. V rokoch 1990 – 1992 pracoval v časopise Echo a vo Verejnosti proti násiliu. Od roku 1993 spolupracoval so Slobodnou Európou, najskôr ako redaktor, neskôr ako riaditeľ slovenského vysielania. Dnes pracuje v poradenskej firme FBE ako tréner riadiacich pracovníkov v oblasti projektového manažmentu, vedenia tímov a komunikácie. Zároveň je členom manažmentu Cirkevnej základnej školy – Narnia a Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave, kde má na starosti strategické plánovanie a celkový rozvoj škôl. Popri tom všetkom ešte stíha pravidelne prispievať do časopisu .týždeň. S manželkou Janou vychovávajú päť detí. Za DOBRÚ ŠKOLU vyzvedal Vladimír BURJAN.

Aristoteles bol osobnosťou, ktorá sa natrvalo zapísala do dejín ľudskej histórie. Vniesol do poznávania okolitého sveta nový pohľad, ktorý odmystifikoval pozorované deje a namiesto označovania titulmi „náhodných božských zásahov“ v nich hľadal zákonitosti a poriadok. Využíval pritom najmä pozorovanie, na základe ktorého popisoval javy, prisudzoval im charakteristiky a formuloval zákony. Aristotelov duch pretrváva aj u súčasných žiakov. Nie je to však vždy také dobré a prínosné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Aj vy patríte medzi tých, ktorých očarila myšlienka učiť inak, po novom, hľadať cesty k neustálemu zlepšovaniu? Aj vy ste patrili medzi tú tisícku nadšencov, ktorí mali možnosť stretnúť sa a inšpirovať v desiatich mestách Slovenska na tohtoročnej Roadshow? Aj vy ste otvárali oči a srdcia pri perfektných a rôznorodých témach, nápadoch či inovatívnych radách? Mne osobne táto akcia priniesla ešte jeden zážitok.

Vláda počas rokovaní so školskými odborármi o možnom štrajku predložila návrh memoranda, ktoré obsahovalo aj návrh, aby sa učitelia zaradili k verejným činiteľom. (Štatút VČ požívajú napr. prezident, členovia vlády, sudcovia, prokurátori, štátni zamestnanci, vojaci, starostovia, predsedovia VÚC, poslanci a zamestnanci samosprávy, notári a súdni exekútori, členovia lesnej, vodnej rybárskej a poľovníckej stráže a ďalší.)

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo sú „konzervatívne“ učebnice stále také obľúbené? A sú najobľúbenejšie učebnice naozaj tie najkvalitnejšie?

17. november nabáda k povinným jazdám, veď nástenku vie poslušne vyfabrikovať každý. Pre nás je 17. november príležitosťou na malú osobnú VZBURU. My nezačíname hodinu zápisom do triednej knihy. Ó, ten pozostatok čias, keď nevyparafovaný priestor priam volal po zneužití! Ak už musíme, potom tam zapisujeme PRAVDU. Odmietame pretrvávajúce organizovanie školstva po vzore ARMÁDY! My nepripravujeme na testy, ale do života! Vyhlasujeme, že do zoznamu marginalizovaných skupín na Slovensku sme pripísali DIEŤA!

V októbrovej DOBREJ ŠKOLE ma zaujal článok Ako porozumieť malým tyranom od Ľubomíra Jaška. Hodnotenú knihu Malý tyran som ešte nečítala, no určite po nej siahnem. Mám totiž plnú triedu, citujem z článku: „nevinne pôsobiacich anjelikov, z ktorých sa často vykľujú nemilosrdné potvory pripravujúce rodičov a učiteľov v škole o posledné zvyšky síl“. Mám totiž nulťákov a mám ich desať! Prvý deň školského roku. Teším sa, no zároveň mám …