Dobrá škola

Rozhovor s výtvarnou pedagogičkou Katkou Kosánovou, spoluautorkou dvoch kníh o výtvarnom umení Ako maliari vidia svet a Ako umelci vidia svet, z ktorých prvá kniha bola zaradená medzi najlepšie knihy leta 2017 v súťaži Najlepšie a najkrajšie knihy pre deti, ktorú organizuje Bibiana a tá druhá sa stala víťazom hlasovania denníka Pravda o knihu roka 2020.

Jeden nápad sa zrodil v hlave dvoch českých autorov knihy Davida Bohma a Ondřeja Buddeusa a dali jej názov Hlava v hlavě. Pozoruhodný názov, však? V skratke znamená, že o hlave premýšľame zase len v našich hlavách. V knihe je množstvo obrázkov a myšlienok o ľudskej hlave, ktoré nás inšpirovali…  A tak jedným z nápadov v Bibiane bolo vytvoriť výstavu Hravá hlava inšpirovanú touto knihou. Požičali sme si niektoré obrázky a myšlienky o tejto najdôležitejšej, najzaujímavejšej a najatraktívnejšej časti ľudského tela.

V dnešnom svete, prepojenom s technológiami, IoT a umelou inteligenciou takmer na každom kroku, je viac ako kedykoľvek predtým dôležité pripraviť študentov na budúcnosť. Výučba robotiky od útleho veku a počas celej školskej dochádzky môže zvýšiť schopnosť detí byť kreatívnymi novátormi a produktívnejšími členmi spoločnosti. Vlády v mnohých krajinách uznali dôležitosť robotiky na školách  a začali s vytváraním programov a zákonov, ktoré by ju začlenili do verejného vzdelávacieho systému. Výučbou robotiky môžeme žiakom otvoriť úplne nový svet a príležitosti, ku ktorým by inak nemali prístup.

V septembri 2020 som na našej základnej škole prevzala pozíciu kariérovej poradkyne. Už dlhšie som sa zamýšľala nad tým, ako zefektívniť túto oblasť, aby poradenstvo nebolo zredukované iba na administráciu prihlášok na strednú školu. Skúsenosti som nemala žiadne, a ak si spomeniem na kariérové poradenstvo na mojej základnej či strednej škole, otázku Čím chceš byť? som prvýkrát počula asi v pesničke od skupiny Bez ladu a skladu.

Chcela som vedieť, či to zvládnem. Či sa mi podarí vypracovať projekt, ktorý bude úspešný a získa finančnú podporu. Podarilo sa mi to. A nie jeden, ale hneď dva. Oba zamerané na pomoc žiakom, ktorí majú menej šťastia ako väčšina ich rovesníkov. Nemajú doma počítače, notebooky ani tablety či telefóny s prístupom na internet. Žiadne plnohodnotné dištančné online vzdelávanie, takmer nijaké plnohodnotné spojenie s vyučujúcimi, nijaké napredovanie. Píšem o tých mojich a možno aj o ďalších, ktorých poznáte vy, milí kolegovia. Ale keďže tých mojich žiakov poznám najlepšie, primárne som pri plánovaní projektu myslela na nich. Sú skvelí, chcú sa učiť nové veci, možno inak ako ich rodičia. No chcú.

Začína sa nový školský rok a s ním prichádzajú aj rôzne podujatia, ktoré môžu študentov nielen inšpirovať, ale i podať pomocnú ruku v ich ďalšom smerovaní, a na ktorých môžu stretnúť mnohých odborníkov a nahliadnuť viac do sveta moderných technológií.