Dobrá škola

Jeden nápad sa zrodil v hlave dvoch českých autorov knihy Davida Bohma a Ondřeja Buddeusa a dali jej názov Hlava v hlavě. Pozoruhodný názov, však? V skratke znamená, že o hlave premýšľame zase len v našich hlavách. V knihe je množstvo obrázkov a myšlienok o ľudskej hlave, ktoré nás inšpirovali…  A tak jedným z nápadov v Bibiane bolo vytvoriť výstavu Hravá hlava inšpirovanú touto knihou. Požičali sme si niektoré obrázky a myšlienky o tejto najdôležitejšej, najzaujímavejšej a najatraktívnejšej časti ľudského tela.

V dnešnom svete, prepojenom s technológiami, IoT a umelou inteligenciou takmer na každom kroku, je viac ako kedykoľvek predtým dôležité pripraviť študentov na budúcnosť. Výučba robotiky od útleho veku a počas celej školskej dochádzky môže zvýšiť schopnosť detí byť kreatívnymi novátormi a produktívnejšími členmi spoločnosti. Vlády v mnohých krajinách uznali dôležitosť robotiky na školách  a začali s vytváraním programov a zákonov, ktoré by ju začlenili do verejného vzdelávacieho systému. Výučbou robotiky môžeme žiakom otvoriť úplne nový svet a príležitosti, ku ktorým by inak nemali prístup.

V septembri 2020 som na našej základnej škole prevzala pozíciu kariérovej poradkyne. Už dlhšie som sa zamýšľala nad tým, ako zefektívniť túto oblasť, aby poradenstvo nebolo zredukované iba na administráciu prihlášok na strednú školu. Skúsenosti som nemala žiadne, a ak si spomeniem na kariérové poradenstvo na mojej základnej či strednej škole, otázku Čím chceš byť? som prvýkrát počula asi v pesničke od skupiny Bez ladu a skladu.

Chcela som vedieť, či to zvládnem. Či sa mi podarí vypracovať projekt, ktorý bude úspešný a získa finančnú podporu. Podarilo sa mi to. A nie jeden, ale hneď dva. Oba zamerané na pomoc žiakom, ktorí majú menej šťastia ako väčšina ich rovesníkov. Nemajú doma počítače, notebooky ani tablety či telefóny s prístupom na internet. Žiadne plnohodnotné dištančné online vzdelávanie, takmer nijaké plnohodnotné spojenie s vyučujúcimi, nijaké napredovanie. Píšem o tých mojich a možno aj o ďalších, ktorých poznáte vy, milí kolegovia. Ale keďže tých mojich žiakov poznám najlepšie, primárne som pri plánovaní projektu myslela na nich. Sú skvelí, chcú sa učiť nové veci, možno inak ako ich rodičia. No chcú.

Začína sa nový školský rok a s ním prichádzajú aj rôzne podujatia, ktoré môžu študentov nielen inšpirovať, ale i podať pomocnú ruku v ich ďalšom smerovaní, a na ktorých môžu stretnúť mnohých odborníkov a nahliadnuť viac do sveta moderných technológií.

Všetci vieme, z akých dôvodov sú slovenskí učitelia a učiteľky demotivovaní, často až vyhorení. Ale prečo mávajú takéto pocity aj mladí, začínajúci učitelia a učiteľky? A môžeme s tým niečo urobiť?

Po dlhej prestávke sa žiaci vrátili do škôl, čo znamená opätovný návyk na školský denný režim. Na niektoré aspekty sa pravdepodobne veľmi tešili (osobné stretnutia so spolužiakmi), iné zmeny ale môžu byť náročnejšie (ranné vstávanie, večierka skôr ako o polnoci…). Počas tejto triednickej hodiny budete mať možnosť so žiakmi reflektovať, aké dobré a zlé návyky majú. Zároveň budete mať príležitosť vytvoriť konkrétny plán na zmenu zlých návykov alebo vytvorenie nových, dobrých návykov, ktoré by žiakom mohli v tomto prechodnom období uľahčiť život.

Volám sa Zuzana a narodila som sa v čase, keď  sa nediagnostikovali vývinové poruchy učenia. Prežila som školské časy v strese a v nepohode, často som plakala doma do vankúša. Myslím si, že môj príbeh nie je ojedinelý. Napriek ťažkostiam, ktoré som prekonávala počas mojich školských čias, stala som sa učiteľkou. Dnes učím anglický jazyk na základnej škole.