Aké je miesto hodnôt vo vzdelávaní?

O európskom kolokviu, ktorého hlavnou témou boli hodnoty v spoločnosti, no najmä vo vzdelávaní

Hodnota vzdelávania – vzdelávanie a hodnoty bola témou 16. medzinárodného kolokvia Európskeho fóra pre liberalizáciu vzdelávania – European Forum for Freedom in Education, ktoré sa uskutočnilo koncom novembra v nemeckom Bochume.

Tejto inštitúcii sa opäť podarilo vylúskať z množstva problémov, s ktorými sa školstvo v rôznych krajinách v súčasnosti stretáva, ten azda najakútnejší. Nielen mnohé výskumy, ale aj prax poukazujú na zostarnutie tradičných hodnôt, ich relativizáciu a ich nahrádzanie novými v takmer všetkých krajinách. Obzvlášť zreteľne sa tento stav prejavuje u detí a mládeže. Ak sa k tomu priráta rastúca hrozba nezamestnanosti aj pre vzdelaných mladých ľudí, vyplýva z povedaného potreba venovať zvýšenú pozornosť týmto javom a hľadať argumenty pre legitimizáciu rozvoja školských systémov v zmenených spoločenských a sociálnych podmienkach.

Kríza hodnôt v spoločnosti i vo vzdelávaní?

Kolokvium, na ktoré prišli účastníci z 18 krajín Európy, si nekládlo za cieľ hovoriť o týchto otázkach na plenárnych rokovaniach i v pracovných skupinách v akademickej rovine, ale v maximálnej možnej miere v rovine aktuálnej praxe. Významné bolo najmä prezentovanie pozitívnych príkladov aktivít v hodnotovo orientovanom spôsobe výchovy a vzdelávania v školskom prostredí. Prezentovanie originálnych nápadov, výmena skúseností naprieč európskymi štátmi a medzi školami rôzneho pedagogického zamerania boli vďaka početnej účasti a kvalitnej organizácii mimoriadne užitočné.

Okrem plenárnych zasadnutí pracovalo päť pracovných skupín: 

Viacerí účastníci poukazovali na to, že spoločenská nespokojnosť s úrovňou výchovy a vzdelávania úzko súvisí s krízou hodnôt. Rozhodujúce preto je poznať ich priority z pohľadu jednotlivých účastníkov vzdelávania a až potom sa pokúšať o hľadanie novej rovnováhy. Ďalšie významné konštatovanie upozornilo na rozdielny prístup vytvárania nového hodnotového systému. Kým v otvorenej spoločnosti sa tak deje za aktívnej spoluúčasti „zdola“, v uzavretej spoločnosti sa spravidla realizuje „zhora“, čo sa bezprostredne odráža na rozsahu rozhodovacieho priestoru, a tým aj na rozdielnej stratégii škôl. 

Malo by mať vzdelávanie víťazov a porazených?

Významný bol aj ďalší apel – hoci v demokratickej spoločnosti je prirodzené, že pri dodržiavaní legitímnosti „produkuje“ spoločnosť víťazov aj porazených, má alebo smie to platiť aj vo sfére výchovy a vzdelávania? Neplatí tu skôr, že v tejto oblasti sú všetci alebo víťazmi, alebo porazenými? Naliehavá je aj potreba vyjasnenia základnej otázky: Prichádzajú hodnoty do škôl s mladými ľuďmi, alebo ich mladí ľudia „dostávajú“ od učiteľov? Má byť teda príprava učiteľov orientovaná na tvorbu hodnôt, alebo na orientáciu v hodnotách?

Podrobnejšie informácie o výsledkoch kolokvia, získanej odbornej literatúre a ďalších aktivitách organizácie môžu záujemcovia získať od autora.

P.S. Na vysvetlenie prípadným čitateľom uvádzam, že uvedený text vznikol ako reflexia účasti na tomto podujatí. Ale pozor!  Spomínané kolokvium sa uskutočnilo v roku 1995 (teda pred štvrťstoročím) a text bol publikovaný v periodiku Slovenský učiteľ, prílohy mesačníka Technológia vzdelávania. Téma však nič nestratila na aktuálnosti Skôr naopak.