Nábrežie Temže, pouliční umelci a londýnska voľnosť ducha
Pred 11 rokmi som v Londýne strávila leto. Už vtedy som sa do mesta farieb, neuveriteľných módnych kreácií a rôznorodých ľudí zamilovala. Teraz som sa vrátila späť a pochopila som, prečo to pred tými 11 rokmi bola láska.
Londýn je mestom všehochuti. Na svoje si prídu milovníci umenia, architektúry, múzeí, parkov, nákupní maniaci a maniačky, hipsteri, pankáči, jednoducho všetci.
Fish and chips musí byť
Keďže som sa v Londýne ocitla pracovne, na potulky mestom som mala k dispozícii necelé dva dni. Napriek tomu som toho stihla viac než dosť.
Deň sme začali na známom Picadilly Circus. Hoci bolo deväť hodín ráno, námestie bolo pomerne prázdne. Zamierili sme k Buckinghamskému palácu, kde nás milo potešila náhodná výmena dvoch stráží. Prechádzku v St. James Park nám spríjemňovali nielen kačky, labute a iné vodné vtáctvo, ale najmä odvážne veveričky, ktoré sa neboja prísť si po kúsok dobroty priamo do vášho lona.
Popri Big Benovi, ktorý je momentálne v rekonštrukcii, sme zamierili na pravý breh Temže. To je ten, nad ktorým sa týči London Eye. Omnoho zaujímavejší sú však hudobníci a predavači kníh a starých platní, ktorých tu nájdete. Okrem toho objavíte najväčší mestský skate park či móla s maličkými plážami, štýlovými kaviarňami a reštauráciami, ale aj Shakespearovo divadlo The Globe. Z moderného Millenium Bridge sa môžete kochať scenériou historických i moderných budov a mostov. Tých moderných je omnoho viac, než si pamätám z mojej prvej návštevy, no napriek tomu to Londýnu nijako neuberá na šarme a kráse. Je úžasné, ako tu architekti dokážu vytvárať harmonickú symbiózu minulosti a budúcnosti.
Pri St. Paul´s Cathedral sme neodolali a vbehli do malej krčmičky. Potešilo nás, že namiesto turistov pri bare sedeli miestni páni popíjajúci pivo a čítajúci noviny. Lokálne pivo a tradičné fish and chips nesmeli chýbať.
Prirodzenosť a voľnosť všade navôkol
Keďže sme nemali presný plán, rozhodli sme sa len tak túlať ulicami. Odrazu sme sa ocitli v Covent Garden. Trhy, írska kapela, pouličný akrobat, harmonikár. Ani typické londýnske mrholenie nám nepokazilo bohémsku náladu. Keďže dážď neprestával, rozhodli sme sa venovať mojej obľúbenej londýnskej činnosti – vozeniu sa metrom. Milujem sedieť vo vozni metra a sledovať cestujúcich. Tá rôznorodosť je fascinujúca. Rôznorodosť v tvárach a postavách ľudí, ale aj v štýle obliekania. Práve tu uvidíte neuveriteľné módne kreácie a ak by ste sa v Londýne chceli pozrieť ráno z okna a podľa toho sa obliecť, neuspejete. V akomkoľvek počasí na uliciach uvidíte kraťasy a žabky, ale aj kožuchy a čižmy. Tu sa nikto na nikoho pohoršene nepozerá, lebo má na hlave dredy alebo číro, piercing po celej tvári či tetovanie od hlavy po päty. Každý môže byť sám sebou. Prirodzene a uvoľnene.
Druhou obľúbenou činnosťou, ktorú v Londýne robím, je posedávanie v pube. Ten v našej štvrti na Caledonian Road sa volal The Depot. Okrem toho, že aj tu si môžete dať vynikajúce fish and chips, v ponuke majú aj niekoľko lokálnych pív. Z reproduktorov neznie mainstreamový rádiový pop, ale príjemný rock, ktorý nikoho neurazí. Hoci sa do krčmy vyberiete sami na jedno pivo, odrazu už diskutujete s miestnymi a z jedného piva je niekoľko.
Aby ste si však nemysleli, že som nejaký hulvát, priznám sa, že mojimi obľúbenými miestami vo všetkých mestách sú knižnice, parky a galérie. V Londýne ich nájdete niekoľko. Tentoraz sme vbehli do National gallery a v rámci šetrenia času sme zamierili rovno k Van Goghovým Slnečniciam. Niekoľko impresionistických skvostov, nová séria Cézannových obrazovn a už sme boli vonku. Keďže galérie a múzeá sú zvyčajne obrovské, často volím túto stratégiu – pozrieť si iba nejakú ich časť. V British museum to tentoraz vyhrala egyptská expozícia múmií a fresiek.
Čo sa týka parkov a záhrad, Londýn je mestom, v ktorom si prídete na svoje. Často počúvam ľudí, ako mi hovoria, že by v takom veľkom mesto, ako je Londýn, nechceli žiť, lebo je tam špina, ruch a chaos. Pravdupovediac, väčšie a viac frekventované zelené plochy, ako sú tie v Londýne, som v žiadnom inom meste nevidela. Okrem toho, že sa v nich môžete prechádzať, kŕmiť zvieratá, robiť si piknik či len tak polihovať, v mnohých parkoch nájdete rôzne ihriská pre deti aj dospelých, kde môžete športovať a hrať sa do sýtosti.
Ak vás londýnska atmosféra a architektúra tehlových domov dostáva do kolien rovnako ako mňa, na návštevu tejto metropoly nebudete potrebovať žiadny bedeker ani presný plán. Jednoducho sa len nechajte unášať ulicami a občas si oddýchnite v parku či pri pive s miestnymi. Dozviete sa tak o meste omnoho viac než klasickí turisti.
Nedeľný Camden Town
Pred odletom sme sa vybrali do štvrte Camden Town. V malom prístave miestneho kanálu sme si dali raňajky a obdivovali loďky a houseboaty. Po brehu kanála sme prešli až do parku Pilmrose Hill, odkiaľ je výborný výhľad na výškové budovy mesta. Na mapke z roku 2012 však niektoré z nich chýbajú. Aj to potvrdzuje, že Londýn sa rozrastá naozaj rýchlo.
Navštíviť Múzem Sherlocka Holmesa na Baker Street či urobiť si beatlesácku fotku na Abbey Road sme už nestihli, no verím, že to stihnem nabudúce.
Barbora Babicová