Pridané: 10.10.2012 | Prečítané: 4361 x
Ráno po mne kričí budík. Doterajšie zvonenie od Kryla Nechej ho spát, ať neví o ničem, som si večer zamenil za primeranejšiu Píseň neznámeho vojína. Čaká ma štrajk, musím byť pripravený. S pocitom nespravodlivosti vypnem mobil a spomeniem si na všetkých žiakov, ktorí teraz spokojne dospávajú bez výčitiek svedomia. Ešte chvíľku. Takto som sa trápil pri rannom vstávaní ako žiak a pokračujem v tom aj ako učiteľ. Len učitelia mohli vymyslieť, že štrajkovať sa začne o ôsmej ráno. Bude sa podpisovať aj prezenčka. Papier je dôležitý. Vysvedčenie je viac ako vedomosti. Čo nie je zapísané v triednej knihe, sa nestalo. Nezapísaná hodina je neodučená hodina. Prekvapivo je Slovensko ešte stále lesnatá krajina. Za kúsok spánku navyše by som obetoval aj dva krvopotne vysedené kredity.
Opätovne sa prebúdzam o 8.30. Zaspal som štrajk, uvedomím si. V panike vybieham z bytu v papučiach. Sľúbil som zaobstarať celej škole transparenty. Premyslene si vypínam mobil. Attila Kővőr z 3.A mi prisľúbil pomoc. Jeho otec je vlastníkom tlačiarne a synov problém so slovenčinou mu leží na srdci, takže ochotne pomôže. Škola je zamknutá. Bezradne prešľapujem v papučiach pred hlavným vchodom. Zapínam mobil a zosype sa na mňa kopec neprijatých hovorov. Je zle. Budem prvá obeť štrajku. Ak Attila nedoniesol hotové transparenty, utlčú ma triednymi knihami.
Vchádzam do budovy bočným vchodom. Škola je prázdna. Kde sú všetci? Potrebujem nájsť prezenčku, aby som sa podpísal. Ak sa nezapíšem, akoby som neštrajkoval. Ticho je desivé. Asi už odišli do mesta. Vybieham von a pýtam sa prvého človeka, či nevidel štrajkujúcich učiteľov. Starký si predo mnou odpľul a pozrel sa na moje papuče. „To si ozaj myslíte, že vám na toto divadlo niekto naletí? To akože chcete ukázať, že ste bosí a hladní?“ Z igelitky vytiahne rožok a strká mi ho do úst. „Dôchodca si aj od úst odtrhne, len aby si sa mal lepšie!“
Na druhej strane vidím kolegyňu Moniku. Jej úsmev je neprehliadnuteľný. Telocvikár tvrdí, že ho vidno aj spoza rohu. Žiaci ju preto prezývajú Mona Lisa. Jej úsmev ma zachráni. Nevie mi síce povedať to najdôležitejšie, kde je prezenčka, no nasmeruje ma za ostatnými na námestie. Tam ma čaká pohroma. Naši tam postávajú s transparentmi: Koľko stojí dobrí učiteľ? Chyba je opravená, no vidno ju z diaľky. Kővőr spravil len jednu, čo je úspech. Všetci však tvrdia, že na vine som ja. Až teraz ľutujem, že mám obuté papuče, bude sa mi utekať ťažko.
Marián KIČINKO
» Ďalšie zaujímavé články nájdete na www.dobraskola.com a na www.burjanoskole.sk