Nevie iba ten, kto nechce

Ako sa dostal dejepisár k informatike?
Dejepis – filozofia je síce nádherná kombinácia na štúdium, ale veľmi nepraktická v reálnom živote. Po nástupe do praxe som to okamžite pochopil. Hneď po vysokej škole som si kúpil svoje prvé PC a keďže som bol prirodzene zvedavý, spustil som každý program, otvoril každý priečinok, snažil som sa pochopiť princíp. Čoskoro som sa v počítačoch celkom dobre orientoval. Keď sa neskôr naskytla možnosť doplniť si aprobáciu o informatiku, neváhal som.

Učitelia neinformatických predmetov majú niekedy problém dostať sa k technickému vybaveniu v škole.
Pred istým časom som sa pokúšal jeden školský rok učiť dejepis v počítačovej učebni. Tento model však môže dobre fungovať iba v prípade 1 žiak = 1 PC. Pri vtedajšom počte 32 žiakov v triede to bolo nereálne. Rozhodli sme sa preto, že každá trieda bude počítačovou učebňou. V praxi to znamená, že v každej triede je rýchly internet, v škole dvadsať dataprojektorov, zopár interaktívnych tabúľ a zodpovedajúce vybavenie počítačmi a notebookmi.

Ako môže bežná slovenská škola získať prostriedky na takéto technické vybavenie?
Projekty, projekty, projekty a zmysluplná podpora zo strany vedenia školy.

Samotné využívanie IKT ešte kvalitu vyučovania nezvyšuje. Alebo skôr súhlasíte s Romanom Baranovičom, že IKT už svojimi možnosťami vedie učiteľa k tvorivým riešeniam?
To sú dve rôzne tvrdenia. Sú učitelia, ktorí celý rok nezapnú počítač, no aj napriek tomu majú také zaujímavé hodiny, že deti na nich takmer nedýchajú. Ak IKT nevedie k lepšiemu, efektívnejšiemu a zaujímavejšiemu naplneniu stanovených cieľov, je podľa mňa úplne zbytočné. Na druhej strane, ak má učiteľ vytvorené podmienky na využívanie IKT a vie, ako na to, je to pre žiakov určite prínosom. Ak v škole existuje zväčšujúca sa skupina aktívnych používateľov IKT, motivuje a núti to aj ostatných kolegov, aby sa pridali.

Ako lektor informatických školení sa často stretávate s učiteľmi. Máme na Slovensku veľa dobrých učiteľov?
Pomer alebo percento si nedovolím odhadnúť. Po rokoch skúseností si však dovolím tvrdiť, že v každej škole existujú vynikajúci učitelia a taktiež takí, ktorí toho majú „plné zuby” – prídu, odučia a po skončení vyučovania odídu. Ale z posledných školení v rámci národného projektu Modernizácia vzdelávacieho procesu (MVP) mám veľmi dobrý pocit. Mal som skvelé skupiny plné kolegov, ktorých zaujímali moderné metódy a formy vzdelávania.

Aktívni ľudia v školstve narážajú v lepšom prípade na nezáujem a ľahostajnosť, v horšom prípade až na nepriateľstvo. Aká je vaša osobná skúsenosť?
Všetko závisí od kolektívu, v ktorom človek existuje. Ak ľudia okolo pochopia, že im vaše aktivity môžu pomôcť a niečo priniesť, potom je to v poriadku. Najhoršie je, ak sa ľudia modernizáciou cítia ohrození, že budú musieť niečo robiť ináč, po novom, mimo svojich zabehaných koľají.

Sledujete dokumentárnu reality show Trieda 9.A?
Áno, sledujem a tajne dúfam, že podnieti diskusiu aj o otázkach, ktoré sa objavili v tomto rozhovore.

Ste členom učiteľských skupín na facebooku? Sú sociálne siete pre učiteľov dobrá vec?
Tu asi mnohých sklamem. Ako veľa iných ľudí, ktorí sa vyznajú v IT oblasti, nemám facebookové konto. Facebook nebol vytvorený ako profesijne orientovaná sociálna sieť, aj keď môže plniť aj takúto funkciu. Môže však výrazne miešať súkromnú a pracovnú sféru. Oveľa radšej mám skutočné stretnutia a skutočných priateľov.

Časopis DOBRÁ ŠKOLA

Celý rozhovor s Jánom Palkocim nájdete v DOBREJ ŠKOLE číslo 09 z mája 2012 na stranách 4 - 6.

» Ďalšie zaujímavé články nájdete na www.dobraskola.com a na www.burjanoskole.sk