Máte v triede šikovných, zvedavých žiakov, ktorí vás neustále bombardujú otázkami a nápadmi? Ak si s nimi neviete rady, prejdite do protiútoku. Tu je zopár otázok, ktoré im môžete položiť. Prvých 6 otázok je inšpirovaných mojou letnou dovolenkou v Turecku.
1. Turecká líra
Turecko nie je členom eurozóny, používa vlastnú menu – tureckú líru. Ten názov ma zaujal – prečo „líra”? Súvisí to nejako s lírou, ktorú používali Taliani pred prechodom na euro? To predsa nemôže byť náhoda, aby si dve rôzne krajiny zvolili rovnaký názov pre svoju menu. Ako k tomu došlo? Čo je líra?
2. Blúdiace lode
Cestou na výlet nám sprievodca rozprával o Turecku. Spomenul aj význam Bosporskej úžiny pre lodnú dopravu. Doslova povedal: „Pre ukrajinské lode je to najvýhodnejšia cesta do Stredozemného mora. Okolo by to mali trikrát ďalej a omnoho drahšie.” Priznám sa, že dodnes neviem, čo tým myslel. Kade okolo? Ako trikrát ďalej? Existuje pre lode aj iná cesta z Ukrajiny do Stredozemného mora ako cez Bospor?
3. Susediace krajiny
Dozvedeli sme sa tiež, že Turecko susedí s 8 krajinami. To je celkom dosť v porovnaní so Slovenskom, ktoré má iba päť susedov. Okamžite ma napadla otázka: ktorá krajina sveta susedí s najväčším počtom iných krajín? Je Turecko rekordmanom, alebo existujú krajiny s väčším počtom susedných štátov?
4. Najväčšie mestá sveta
Sprievodca nám hrdo rozprával aj o Istanbule, ktorý je dnes už modernou metropolou. A nie malou: má vyše 13 miliónov obyvateľov! Po príchode domov som zisťoval, ktoré miesto v rebríčku najväčších miest sveta mu patrí. Ukázalo sa však, že to nie je jasné, pretože existuje viacero spôsobov, ako sa počíta počet obyvateľov mesta, a preto existuje aj niekoľko rôznych rebríčkov. Pozrite sa na ne a zistite, aké najvyššie umiestnenie v nich patrí Istanbulu. Možno budete prekvapení…
5. Prekvapenie pri obede
Jedlo v hoteli bolo servírované formou švédskych stolov (ozaj, prečo „švédskych”?) Pri každom pokrme bola ceduľka s názvom jedla v turečtine a v angličtine, aby sme vedeli, čo jeme. Niektoré ceduľky ma celkom prekvapili. Napríklad aj táto: „Fasulye / Beans”. Vedeli ste, že fazuľa sa po tu-recky povie fasulye? Je jasné, že to nemôže byť náhoda. Kto komu ukradol to slovo?
6. 130 000 listov
Keďže som celé dni ležal na pláži, prečítal som viacero kníh, na ktoré som sa celý rok tešil. Napríklad aj Svet Habsburgovcov. V tej som sa okrem iného dočítal, že cisár Karol V. (1500 – 1558) napísal počas života viac ako 130 tisíc listov. Vždy, keď sa stretnem s podobným údajom, hneď be-riem do ruky kalkulačku a prepočítavam si, čo to vlastne znamená. Je to vôbec možné? Nie je to tlačová chyba? Koľko listov musel napísať denne? Výsledky sú prekvapujúce.
7. Október – ôsmy mesiac?
Názov mesiaca október pochádza z latinčiny, presnejšie z latinského slova octo = osem. Ale prečo osem, keď október je desiatym mesiacom?
8. Záhadná pranostika
Niektoré pranostiky sú jasné a zrozumiteľné, iné sú už pre moderného človeka tak trochu hádankou. Medzi ne patrí aj táto októbrová: Už je po Mitre, už valachom svitne. Pokúste sa vypátrať, čo presne znamená.
9. Októbrová revolúcia
V októbri si pripomíname výročie Októbrovej revolúcie. Hoci sa odohrala v Rusku, mala neskôr aj na naše dejiny veľký vplyv. Revolúcia sa začala výstrelom z krížnika Auróra v Petrohrade ráno 7. novembra 1917. Prečo sa ale potom volá októbrová?
10. Ktorá škatuľa je ktorá?
Predstavte si, že stojíte pred dvoma rovnako veľkými nepriehľadnými škatuľami. Viete, že v jednej je 10 lístočkov s číslami od 1 do 10 a v druhej je 1 000 lístočkov s číslami od 1 do 1 000. Váš priateľ vloží ruku do jednej zo škatúľ a náhodne z nej vyberie lístoček. Je na ňom číslo 7. Vašou úlohou je odhadnúť, z ktorej škatule vytiahol lístoček – či z tej, v ktorej bolo 10 lístočkov alebo z tej, v ktorej ich bolo 1 000. Ako by ste tipovali a prečo?
“Správne odpovede” k otázkam na jún (várka č. 7):
1. Letný slnovrat
Slnovrat, ktorý nastáva 21. júna, nazývajú na južnej pologuli zimným slnovratom, pretože ním začína zima. U nás vtedy trvá deň (t. j. obdobie slnečného svitu) približne 16 hodín a noc asi 8 hodín. Obratník sa nazýva obratníkom preto, že na ňom sa postupný ročný pohyb Slnka po oblohe akoby „obráti”, Slnko dosiahne „najvyšší bod” a začne sa zasa vracať (klesať). A prečo Raka? Pretože v čase, keď vznikala táto terminológia, Slnko sa v deň letného slnovratu nachádzalo v súhvezdí Raka. (Dnes už je v súhvezdí Blížencov.) Polárny deň trvá tým dlhšie, čím sme severnejšie. Na polárnej kružnici trvá iba 24 hodín (slnko nezapadne jednu noc).
2. O rúnach a (vino)hradoch
Rúnami sa nazývajú pozdĺžne hromady (stienky) naukladaných kameňov, ktoré postupne povyberali ľudia z viníc pri ich kultivácii. Okolo viníc tak vznikli akési kamenné hradby, pre ktoré sa miestu pestovania viniča začalo hovoriť vinohrad. Pripomínalo totiž hrad obohnaný kamennou hradbou. Citovaná pranostika hovorí, že na Petra a Pavla (29. júna) už majú byť puky na viniči také veľké, aby ich bolo vidno zo vzdialenosti tretej rúny.
3. Kde sa vzalo slovo pranostika?
Slovo pranostika vzniklo skomolením latinského slova prognosis, ktoré znamená predpoveď. Správne by sme teda mali pranostike hovoriť prognóza. Máme aj slovo prognostika, ktorým sa však označuje vedný odbor zaoberajúci sa predpovedaním (nie počasia).
4. Ako sa volali Peter a Pavol?
Peter sa pôvodne volal Šimon (či Simeon). Podľa Nového zákona mu jedného dňa Ježiš povedal: „…ty si skala a na tejto skale postavím svoju cirkev…” Nuž a skala sa po grécky povie petros, čo sa do latinčiny prenieslo ako petrus. (Aj preto sa veda o horninách nazýva petrografia.) Pavol sa zasa pôvodne volal Saul, čo sa niekedy prekladá ako Šavol. Až po jeho obrátení na kresťanskú vieru sa o ňom biblia zmieňuje ako o Pavlovi.
5. Problém olympijských kruhov
Zopár príkladov bežných slovných spojení obsahujúcich matematickú terminológiu: kruhy pod očami (sú to skôr polkruhy), kruhový objazd (je to skôr medzikružie), okrúhly stôl, finančné kruhy, bežecký okruh (je to útvar zložený z úsečiek a polkruhov), zaokrúhliť, kockovaná košeľa (je štvorcovaná), guľatina (je okrúhla, ale nie guľatá), zemiakové hranolčeky (keď si dá kuchár záležať, môžu to byť naozaj malé hranoly).
Vladimír BURJAN
(Otázky pre špekulantov vychádzajú na pokračovanie v časopise DOBRÁ ŠKOLA)