Vlado Crmoman: Nenechám to tak!

Nebojí sa otvorene kritizovať úradníkov v školskej správe či školské odbory. Založil blog s výrečným názvom Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť!, kde sa odhaľujú rôzne pochybné transakcie v rezorte školstva. Vladimír Crmoman, učiteľ hudobnej výchovy a umenia a kultúry na Gymnáziu Juraja Hronca, ktoré je súčasťou Spojenej školy na Novohradskej ulici v Bratislave, sa neváhal zastať ani košického učiteľa Ota Žarnaya, ktorý bol prepustený, keď upozornil na to, že jeho škola vyplácala odmeny za podivné právne služby, a zorganizoval na jeho podporu petíciu. Obom odvážnym učiteľom 17. novembra udelili cenu Biela vrana za občiansku statočnosť. V „musicroome“, kde Vlado učí, sa s ním za DOBRÚ ŠKOLU rozprávala Lenka Kunová.

Hovoríš, že táto škola je super a máš tu super decká a napriek tomu si jeden z najvýraznejších kritikov školstva. U takých učiteliek z Dobšinej by to človek očakával skôr.

Vďaka tomu, že môžem porovnávať, si uvedomujem, čo všetko by mohlo školstvo mať aj v tej Dobšinej, aj v hocijakom meste Slovenska. Tu stále prežívajú rôzne socialistické, zatuchnuté mrciny, ktorých sa nevieme zbaviť. S každou vládou sa všeličo mení a je to všetko také rozbabrané, rozbúrané, nekoncepčné, často nezmyselné. Ako keby školstvo ovládali všelijaké iné motívy, rôzne finančné skupiny a firmy, ktoré chcú zbohatnúť na eurofondoch a rôznych projektoch. Odkedy som v školstve, sa nestalo, že by prišiel nejaký minister, nejaká vláda, ktorá by fakt chcela skvalitniť školstvo, urobiť systém, ktorý bude fungovať. Pripadá mi, že sa len hráme na niečo, ako keby skutočné motívy boli niekde inde.

Vraj si sa najprv nezaujímal o verejné dianie a až novembrový štrajk Ťa prebral k životu.

Snažil som sa čo najlepšie robiť svoju prácu, neriešil som, že môžeme presadzovať svoje práva. Odbory som vnímal ako socialistickú organizáciu, ktorou som sa nemal chuť zaoberať. Zmenilo ma, keď som mal pred dvoma rokmi zdravotné problémy. Bol som prepracovaný, trpel som nespavosťou. Zrazu som si uvedomil, že takto nemôžem fungovať, že my učitelia nemáme podmienky na to, aby sme žili vyrovnaný život, v ktorom môžeme aj relaxovať, aj nasávať, aj sa poriadne venovať práci. Ďalšia vec, ktorá ma zmenila, bola, že som začal veľa čítať o holokauste, o genocídach. A veľa som nad tým rozmýšľal a uvedomil som si, že všetky takéto veci sa dejú preto, že slušní, normálni ľudia, ktorí chcú slušne žiť, sa nezaujímajú o to, čo sa deje v spoločnosti a žijú si svoj život, nechajú všetko tak a stále čakajú, že niekto príde a urobí to. Všetko toto vo mne kypelo a zrelo. Keď prišiel štrajk, tak sa to vo mne pohlo a doteraz sa to nezastavilo.

Ktoré z odhalení na Vláda tvrdí... bolo najväčšie?

Prvá vec, ktorá nám vyšla, bolo to logo ÚIPŠ, stala sa z toho mega téma a riaditeľ bol prepustený. Už pred tým sa „Smečko“ chytilo na blog Peťa Farárika, na ktorom zverejnil faktúry o prenájme tej známej limuzíny, a ja som začal dostávať námety zo svojich zdrojov, že celý vozový park je v úplne šialenom stave. To bol prelomový týždeň, vyšlo to logo, naše odhalenie o autách a MŠ prepustilo dvoch zamestnancov, ktorí mali na starosti vozový park. Vďaka nášmu tlaku sa na ministerstve úplne zmenil systém fakturovania a dodávania služieb. Už teraz neexistuje, že objednávka je na 500 eur a faktúra na 7000 eur. Majú v tom väčší poriadok.

Vlado Crmoman nám toho prezradil viac o sebe, o štafetovom štrajku aj o kritizovaní so zmyslom pre humor, o svojom vzťahu so žiakmi aj o blogu. Prečítajte si celý rozhovor v decembrovom čísle DOBREJ ŠKOLY číslo 04.