Pridané: 4.3.2014 | Prečítané: 3012 x
Nie je bežné, aby bol v časopise rozhovor s jeho vlastným šéfredaktorom. Rovnako však nie je bežné, aby na Slovensku tak dlho fungovala firma, ktorá si pre svoje pôsobenie vybrala celkom „nebiznisovo“ oblasť školstva. Pozývam vás spoznať príbeh spoločnosti EXAM testing, pre ktorú už štvrtý rok pracujem ako humanitne orientovaná duša medzi racionálnymi matematikmi. Tento rok totiž EXAM oslavuje 20. výročie. Za DOBRÚ ŠKOLU sa s jeho riaditeľom Vladom Burjanom rozprávala Lenka Kunová.
Kedy prišiel nápad robiť testy pre školy?
Stal som sa národným koordinátorom projektu TIMSS (podobného ako PISA), budoval som tím odborníkov, publikoval, prednášal, cestoval po svete. Koncom roku 1993 však prišlo rozhodnutie zlúčiť náš ústav s iným. Možno to bola rozumná racionalizácia, no spôsob, akým sa to udialo, ma znechutil. Nad budúcnosťou mojej skupiny visel otáznik. Vtedy som si uvedomil, aké nevďačné je pracovať pre štát. Môžeš roky niečo budovať, vkladať do toho dušu, odvádzať kvalitnú prácu a potom sa jedného dňa nejaký úradník rozhodne, že to zruší. Vtedy, mal som 33 rokov, som si povedal, že už nikdy v živote nechcem pracovať pre štát. Odišiel som z ústavu a 1. marca 1994 založil EXAM. Na ministerstve sa odvtedy vystriedalo deväť ministrov a počet reorganizácií v rezortných ústavoch nikto nespočíta. Táto diskontinuita v štátnom sektore je jednou z príčin, prečo štát mnohé veci nikdy nebude schopný robiť poriadne a kvalitne.
Školstvo je na Slovensku tradične vnímané ako štátna záležitosť. Nepozerajú sa ľudia na súkromnú firmu vo vzdelávaní podozrievavo?
Žiaľ, mnohí áno, s tým sme sa museli naučiť žiť. Smutné je, že s týmto druhom predsudkov je takmer nemožné niečo urobiť. Oni totiž nesúvisia s tým, ako sa firma naozaj správa. Môže byť absolútne poctivá, profesionálna, môže mať ceny na hranici vlastného prežitia, no pre časť ľudí to stále bude iba hnusná eseročka, ktorá sa chce nabaliť na úkor ostatných. Prvých 20 rokov ma to dosť štvalo, ale už si pomaly zvykám. Tak to na Slovensku proste je. Socializmus nám skutočne dôkladne vymyl mozgy, zaslepil oči a zatvrdil srdcia.
Rezort školstva je pomerne chudobný. Dá sa vôbec uživiť podnikaním v školstve?
Priznám sa, že nemám rád, keď niekto v súvislosti s EXAMom hovorí o podnikaní. Aj keď de iure sme naozaj „podnikateľský subjekt“. Lenže pravý podnikateľ neustále uvažuje, čo by podnikol, aby čo najlepšie zhodnotil svoje peniaze. Mne je takáto životná filozofia cudzia. Koncom 90. rokov ma oslovil sused z domu, či by sme spolu nezaložili pštrosiu farmu, lebo vraj pštrosie mäso výborne vynáša. Tak vyzerá podnikateľský duch. Naproti tomu EXAM robí iba veci, ktoré chceme robiť, vieme robiť a vnímame ich ako užitočné. Samozrejme si musíme strážiť, aby sme na konci roku neskončili v mínuse, ale kritérium „výnosnosti“ je druhoradé. Podnikanie som nemal v pláne, bolo to iba jedno možné riešenie nečakanej životnej situácie. Keby som bol býval v roku 1994 viac vedel o neziskovkách, možno by bol EXAM neziskovkou. Napokon, pred dvoma rokmi sme skutočne založili neziskovku Talentída a presunuli sme do nej všetky žiacke súťaže, ktoré dovtedy robil EXAM, teda Maksa, Maksíka, Experta, Všetkovedka aj Matematického klokana.
Ale aby som sa vrátil k tvojej pôvodnej otázke. Podnikaním v školstve sa uživiť dá, ak máš nadpriemernú výdrž a nemáš nadpriemerné výdavky. Naším najväčším problémom je „chudobný“ zákazník. Nepotrebujeme žiadne štátne zákazky ani dotácie. Stačilo by nám, keby školy mali peniaze, za ktoré by si mohli podľa vlastného uváženia kupovať testy a služby, ktoré im ponúkame v oblasti merania kvality, napríklad KOMPARO. Ibaže školy tie peniaze nemajú a keďže naše veci chcú, riešia to tak, že peniaze zbierajú priamo od žiakov. To síce nepovažujeme za optimálne, ale museli sme sa s tým zmieriť, ak chceme školám vôbec niečo predať.
Vladimír Burjan toho prezradil viac o začiatkoch firmy, o podiele EXAMu na súčasných štátnych testoch a vplyve firmy na slovenské školstvo. Celý rozhovor nájdete v DOBREJ ŠKOLE 07 z marca 2014.