Pridané: 7.1.2015 | Prečítané: 2911 x
Václav Cílek (1955) je významný český geológ, klimatológ, spisovateľ, „filozof krajiny“ a verejný intelektuál. Je autorom viac ako 30 kníh (Krajiny vnitřní a vnější, Makom, Dýchat s ptáky, Krajiny domova, Prohlédni si tu zemi, Tři svíce za budoucnost, Labyrinty světa, Něco se muselo stát...) Účinkoval v mnohých dokumentoch Českej televízie a je častým hosťom Českého rozhlasu. V rokoch 2004 – 2012 bol riaditeľom Geologického ústav AV ČR, kde dodnes pracuje. Je nositeľom ceny Toma Stopparda (2004) a ceny Vize 97 Nadácie Václava Havla (2009). Hoci sa priamo nezaoberá školstvom a vzdelávaním, jeho názory na túto tému sú veľmi zaujímavé a inšpirujúce. V DOBREJ ŠKOLE 3-07 (v marci 2012) sme niektoré z nich uverejnili v rubrike „Pozoruhodné myšlienky“. Tentoraz sa Vladimírovi Burjanovi podarilo porozprávať sa s ním osobne.
Vyštudovali ste geológiu a celý život sa jej venujete. Vašu vedeckú prácu v tejto oblasti pozná iba malý okruh odborníkov, zato širokej verejnosti ste známy cez svoje esejisticky ladené články a knihy o prírode, krajine, kultúre. Často v nich zachádzate aj do vyslovene spoločenskovedných tém a oblastí. Ako to ide dokopy s geológiou?
V baníckom prostredí, v hutách, všade tam, kde je ťažká práca, bývalo vždy veľa solitérov, ľudových „filozofov“ a ľudí, ktorí majú množstvo koníčkov. To prostredie stojí pevne na zemi, ale zároveň je ľudsky veľmi bohaté.
Myslím, že tá geológia ma ovplyvnila ešte v niečom. Ku svetu sa môžete vzťahovať buď cez skúsenosť hmoty alebo cez pojmy a koncepty. Môžete sa vyjadrovať buď k skutočnosti samotnej alebo k vyjadreniam iných ľudí o skutočnosti. To druhé je prípad mnohých intelektuálov. Vzniká tak akási hmla, vata, scholastika. Mne boli vždy bližšie vyjadrenia o svete samotnom.
Stále mi však nie je celkom jasné, ako sa z geológa stane intelektuál a polyhistor s takým širokým záberom, aký máte vy.
Ja som sa za intelektuála nikdy nepovažoval a ani som sa ním nechcel stať. Je to výsledok čítania. Písať som začal tiež neskoro – prvá kniha mi vyšla, keď som mal 48 rokov. Čítal som najmä preto, že som cítil potrebu zorientovať vo svete – kvôli sebe. A postupne som zistil, že keď sa v niečom zorientujem tak, aby som tomu sám rozumel, tak je to zrozumiteľné aj iným ľuďom. Ale aby sme niečo mohli hlbšie pochopiť, musíme mať niečo ako encyklopedický pohľad. To znamená, že idete po význame, nerozumiete detailom a nemôžete ísť do hĺbky. To už dnes časovo ani intelektuálne nezvládne nikto. Ten encyklopedický spôsob poznávania je však nutne povrchný. Spočíva v tom, že sa pokúšate spájať rôzne kusy informácií do jedného pohľadu, ako keď sa pozeráte z rozhľadne na svet okolo seba. Môžete urobiť chybu, ale môžete tiež vidieť spojenia a súvislosti, ktoré iní nevidia.
Poďme teraz od vašich osobných skúseností k všeobecnejšiemu pohľadu. Zaujímal by ma váš názor na niekoľko globálnych trendov, ktoré dnes ovplyvňujú vzdelávanie. Prvým je masifikácia stredného a najmä vysokoškolského vzdelávania, ktorú mnohí vnímajú najmä cez jej logický dôsledok – pokles úrovne. Je to problém?
Opticky to skutočne pôsobí tak, že úroveň študentov klesla. Ale je to iba tým, že sa to rozriedilo takými, ktorí by v minulosti neboli študovali. Ale stále je medzi nimi aj tých 3 až 5 % výborných študentov. A ako sa hovorí: skutočne nadaného študenta nezničí ani škola.
A títo nadaní študenti majú dnes neuveriteľné možnosti naučiť sa jazyky, dostať sa k najlepším knihám, ísť na zahraničnú stáž. Preto je dnes táto intelektuálna elita študentov oveľa vzdelanejšia ako pred 20 rokmi. A veľkej firme stačí, keď má niekoľko takýchto šikovných a dobre vzdelaných ľudí a môže sa dostať na špičku.
Spoločnosť ako celok tak môže fungovať rovnako dobre alebo dokonca lepšie aj v situácii, kedy celková úroveň vzdelávania upadá. Dôležité je, aby tu boli tie tri percentá tých nadanejších.
Ak Vás zaujíma, čo si myslí Václav Cílek o ďalších trendoch vo vzdelávaní, ako prepájanie vzdelávania s ekonomikou, kvantifikácia vzdelávania alebo vzdelávanie mimo škôl, prečítajte si celý rozhovor v DOBREJ ŠKOLE 05 z januára 2015.