Učíteľstvo musí byť "dream job"

Hoci má iba 37 rokov, už toho veľa dokázal – jeho curriculum vitae by si mnohí radi požičali pri hľadaní zamestnania. Po ukončení štúdia na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave (2000) nastúpil ako analytik do McKinsey & Company. O necelé tri roky už je poradcom šéfa Raiffeisen Bank Česká republika a neskôr aj šéfa Poštovej banky SR. Svoje skúsenosti zo sveta biznisu už osem rokov odovzáva budúcim generáciám ako učiteľ na fakulte, kde sám študoval. Stál pri zrode Managerie (2008), poradenskej firmy Aspiro (2009), Fóra inšpiratívnych myšlienok (2010), siete Global Shapers v Svetovom ekonomickom fóre (2012), ako aj iniciatívy Učiteľ 2020. Napriek tomu všetkému sa akoby zázrakom stíha venovať svojej rodinke a dvom deťom. Srší nápadmi a nákazlivým optimizmom, že veci možno meniť. So Stanom Boledovičom sa zhováral Vladimír BURJAN.

Vyštudoval si manažment, bol si analytikom v McKinsey & Company a konzultantom pre top manažment niekoľkých bánk. Napriek tomu si sa rozhodol finančný svet opustiť a venovať sa riešeniu problémov školstva. Z diaľky sa to javí ako pomerne nepochopiteľný krok. Čo ťa k nemu viedlo?

Manažment je o riadení organizácií a zavádzaní zmien. Dnes je najviac talentovaných manažérov práve v bankách a fabrikách, no ja si myslím, že je to choré. Najväčšie zmeny predsa nie sú potrebné v bankách, ale vo verejnej sfére, v školstve, v súdnictve. Tam sú najviac potrební špičkoví manažéri. Aby som nestrávil život bedákaním nad tým, „čo by bolo treba“, rozhodol som sa svoje kufre v banke zbaliť.

Ako správny manažér a systematický človek si začal svoje pôsobenie v školstve tým, že si obišiel celé Slovensko a stretával sa s desiatkami učiteľov. Čo si sa na cestách dozvedel?

V prvom rade som stretol mnohých úžasných ľudí. Obetavých, nadšených učiteľov, ktorým nadovšetko záleží na úspechu ich detí v triede. Očarila ma napríklad Erika Polgáriová z Dobšinej, keď mi rozprávala, ako miluje svoje deti v triede. (Poznámka redakcie: s E. Polgáriovou a jej kolegyňou E. Liptákovou sme sa rozprávali v predchádzajúcom čísle DOBREJ ŠKOLY.). Aj keď sú zavšivavené, špinavé a bez základných civilizačných návykov. Ale našli sa aj veci, ktoré ma negatívne šokovali.

Napríklad?

Napríklad ako funguje rodinkárstvo. Riaditeľ školy je niekedy riaditeľom iba preto, že je kamarátom starostu a na riaditeľskú pozíciu vôbec nemá schopnosti. Alebo to, ako na niektorých školách nedoceňujú učiteľov, ktorí „makajú“ od svitu do mrku, zatiaľ čo iným už o jednej „padla“. Šokovalo ma aj to, aké nezmyselné papiere musia učitelia vyplňovať namiesto toho, aby sa venovali deťom.

Videl si teda aj sám, že problémov, s ktorými zápasí naše školstvo, sú desiatky. Napriek tomu si sa rozhodol zamerať na jeden jediný – na kvalitu učiteľov. Prečo práve na ten?

Pretože učiteľ je ten, kto trávi s deťmi čas v škole, kto vytvára atmosféru v triede, kto (v optimálnom prípade) zapaľuje u žiakov túžbu učiť sa. Žiadny premyslený učebný plán, dokonalé učebnice, moderne vybavená trieda či najnovšia technika nenahradia špičkového a motivovaného učiteľa. Je preukázané, že najväčší dopad na to, čo sa dieťa naučí, má učiteľ. Súhlasím s tým, čo som počul na jednej zahraničnej konferencii: „V školstve by mali byť iba výborní učitelia a ľudia, ktorí im pomáhajú robiť si svoju prácu. Všetci ostatní by mali rýchlo vypadnúť.“

Celý rozhovor so Stanislavom BOLEDOVIČOM si môžete prečítať v DOBREJ ŠKOLE číslo 07 z marca 2013 na stranách 8-10.