Pridané: 28.8.2013 | Prečítané: 3566 x
Ležím si na lehátku, čítam dejiny pedagogiky a je mi dobre. Až do chvíle, keď sa v kapitole o nemeckých filantropistoch z 18. storočia dočítam, že „vychovávateľ by mal byť technikom v pedagogických vedách. Nemal by sa riadiť taktom a citom, ale vedou o výchove.“ Tento názor narušil moju idylku, pretože mi pripomenul, že podobný technokratizmus a slepá viera vo „vedecké“ riešenia je dnes ešte silnejší. Výchovu a vzdelávanie chápeme čoraz viac ako expertnú činnosť, ktorá smie byť zverená iba do rúk zaškolených odborníkov. Náš prístup k deťom je potom nezdravo predidaktizovaný, v mnohom neprirodzený, neosobný a často neúčinný. Zdá sa, že na prekonanie istých omylov nestačí ani 250 rokov...
Vladimír BURJAN