Píšte všetci modrým perom!

Štátne školské inštitúcie by tu mali byť pre učiteľov a riaditeľov škôl, ale neberú ich ani ako svojich partnerov.

To sa potvrdilo aj nedávno po zverejnení Otvoreného listu ministrovi školstva o odklade platnosti inovovaných štátnych vzdelávacích programov (IŠVP) a začatí diskusie, ku ktorému sa elektronickým podpisom na stránke Peticie.com pripojilo ďalších vyše 1000 podporovateľov.

IŠVP pripravoval Štátny pedagogický ústav za zatvorenými dverami. Bez diskusie sa schválil väčší dôraz na prírodovedné predmety a technické vzdelávanie žiakov, odporúčané vybavenie odborných učební, ktoré pripomína sci-fi, alebo voliteľný druhý cudzí jazyk. Zachovala sa síce možnosť škôl rozdeliť si obsah učiva v rámci stupňa, ale výrazne sa znížil počet disponibilných hodín: z 51 na 27.

Hlavní signatári otvoreného listu, medzi ktorých patria riaditelia Roman Baranovič (CZŠ Narnia, Pezinok), Anna Chlupíková (ZŠ, Nováky), Anna Thomková (SZŠ BellAmos, Martin), Jana Kontúrová (ZŠ, Bošany) alebo bývalý námestník riaditeľky ŠPÚ Martin Kríž, novým vzdelávacím programom vyčítajú absenciu jasnej vízie a netransparentnú prípravu. Za výslednou podobou dokumentov tušia politickú objednávku a vplyv lobistických skupín. Navyše, programy sú koncipované metódou každý pes – iná ves: „od vysoko akademického jazyka textu pre predmet slovenský jazyk a literatúra, ktorý bude pre bežných učiteľov veľmi ťažké pretaviť do konkrétnej podoby vyučovania predmetu, po text predmetu technika, kde sa miešajú základné manuálne zručnosti s témami ako opis bicykla, rozdiel medzi bankovými a nebankovými subjektmi až po tému tehotenstvo“.

Otvorený list navrhuje odložiť platnosť IŠVP do 1. septembra 2017, aby sa stihli prehodnotiť zmeny, upraviť štandardy niektorých predmetov a naplánovať vydávanie nových učebníc a podporných materiálov pre učiteľov. Konkrétne a odborné požiadavky na ministra však nezapôsobili a po porade s ŠPÚ a inšpekciou IŠVP podpísal.

Aktívne školy sú nežiaduce

Opäť sme v situácii, keď to, čo a ako sa má učiť, určuje hŕstka ľudí, hoci i s tými najlepšími úmyslami (verme, že aj odborným profilom). Katarína Martiňáková z košickej ZŠ Ľ. Fullu hovorí: „Najviac mi na tom celom prekáža, že nám berú slobodu a možnosť rozhodovať o smerovaní školy. Zas to bude direktívne, uniformné, rovnaké.“

Netreba si robiť ilúzie – väčšine škôl vyhovujú viac zhora dané inštrukcie ako sloboda a vlastná zodpovednosť. Na mnohých zostáva zakonzervovaný stav z dôb dávno pred Mikolajovou reformou v roku 2008, a teda ani IŠVP tu nič nezmenia, teda okrem papierov. To však nie je dôvod, aby štát komplikoval situáciu aktívnym a inovatívnym školám, ktoré prídu o svoju niekoľkoročnú prácu. Takéto školy však štát nezaujímajú. O čom tiež svedčí, že sa ŠPÚ neunúval dodať do uzávierky sľúbené stanovisko k tejto téme.

Lenka KUNOVÁ