Musela som sa naučiť myslieť po nemecky

Z minulého čísla si možno pamätáte článok o príprave učiteľov v Nemecku. Jeho autorkou je Slovenka, ktorá tam žije už 11 rokov, celú popísanú procedúru absolvovala a teraz učí na Realschule, strednej škole pre 5. – 10. ročník, z ktorej žiaci pokračujú na gymnáziu alebo vyššej odbornej škole. Lucia Krohn ešte ako Lucia Libantová vyštudovala na UKF v Nitre slovenčinu a nemčinu a časť štúdia vďaka DAAD štipendiu absolvovala na Heinrich-Heine Univerzite v v Düsseldorfe. Po promócii sa vrátila do Nemecka zdokonaliť sa v jazyku a lepšie spoznať nemeckú kultúru. Začala „klasicky ako aupairka”, ale doplnila si vzdelanie na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, aby mohla v Nemecku učiť. Ak neučí, rada surfuje po internete, číta blogy a chodí do prírody. Miluje Severné more. Za DOBRÚ ŠKOLU sa s ňou rozprávala Lenka Kunová.

Prvýkrát sme sa stretli na Facebooku v skupine Skúsenosti, nápady... pre učiteľov. Ako si objavila túto skupinu?
Úplnou náhodou. Internet mi umožňuje zostať v kontakte s rodinou a najbližšími a zároveň sledovať dianie na Slovensku, či už je to politika, kultúra alebo spoločenský život. Zo slovenského školstva som už dávno vonku a dlho mi nedala pokoja myšlienka, čo sa v ňom udialo za posledných pár rokov. To, čo som si z neho pamätala, bolo dosť nelichotivé. Hľadala som teda nejaký dôveryhodný zdroj, ľudí „od fachu” a informácie z prvej ruky. Bola som zvedavá, či sa u nás v tomto smere niečo „pohlo“.

A máš dojem, že sa niečo pohlo?
Veci sa pohýnajú, ale veľmi pomaly a chýba tomu všetkému systém. Reformovať by sa malo systematicky a zdola, inak sa môže stať, že sa všetky kocky zrútia a bude z toho ešte väčší chaos, ako bol na začiatku.

Niektorí učitelia tvoje komentáre na Facebooku brali ako nespravodlivú kritiku.
Tieto reakcie beriem s rezervou. Vychádzajú hlavne z nevedomosti, bezmocnosti a nespokojnosti so situáciou na Slovensku. Ja som sa snažila poskytnúť nový uhol pohľadu alebo ponúknuť riešenie, keď iní nevedeli, ako ďalej, alebo strkali hlavu do piesku. Povolanie učiteľa je náročné a väčšina z nás ho vykonáva na 120 percent. Výsledky nevidno hneď, uznania sa dostáva veľmi zriedka. Keď potom zrazu príde niekto, kto vám povie, kde robíte chyby a čo by ste mali robiť inak, je normálne, že sa na neho pozeráte s určitou nedôverou a chápete to ako nedocenenie vlastnej práce.

Čo by sme si mali zobrať z nemeckého školstva?
Ako som už spomínala, zo slovenského školstva som už dávno vonku a to, čo si z neho pamätám, sa diametrálne odlišuje od toho, ako učím teraz. Slovenské školstvo bolo určite na slušnej úrovni pred pár desaťročiami, keď šlo v škole v prvom rade o získavanie teoretických vedomostí. V súčasnej dobe ale nie je pre nikoho problém za pár sekúnd získať akúkoľvek informáciu. Úloha školy  sa týmto posúva do inej roviny, do roviny praktickej. Úlohou školy a učiteľov je pripraviť žiakov na život, naučiť ich pracovať s rôznymi zdrojmi informácií, naučiť ich medzi informáciami selektovať, kriticky myslieť, argumentovať, pracovať v tíme, vedieť formulovať hypotézy a problémy, vedieť vyvinúť riešenie alebo vedieť, ako najlepšie vizuálne prezentovať a podobne. Slovenskí učitelia musia pochopiť, že tieto kompetencie sú v súčasnosti minimálne tak dôležité ako teoretické vedomosti a fakty a nebáť sa integrovať ich do vyučovacieho procesu.