Pridané: 2.5.2013 | Prečítané: 3202 x
Existujú dva druhy motivácie. Jedna je pozitívna, tá druhá volí opačný prístup. V slovenskom školstve počujeme deň čo deň, že žiakov a študentov treba motivovať. Táto snaha dostáva niekedy až zvrátenú podobu, keď túžba po atraktívnej výučbe predčí všetky ostatné priority. Dobre mienený úmysel liberalizácie nášho školstva razom zmení prístup k stredoškolákom, akoby išlo o prváčikov na ZŠ. Deti, ba dospievajúci ľudia si tak na hodine geografie osvojujú rôzne inovatívne metódy, ale ich znalosti sa nápadne približujú k zemepisným poznatkom priemerného Američana.
Moja pôvodná myšlienka však smerovala inde. Vo Fínsku som sa totiž stretol so zaujímavým prístupom k motivácii. Nemôžem povedať, že by som o ňom už predtým nepočul, veď napríklad v popredných amerických, či britských školách sa motivuje podobne. Zarob si na univerzitu počas troch rokov ako čašník a vzdelanie ti bude hneď vzácnejšie. Teda – každý si váži omnoho viac to, čo nie je zadarmo. Zažiť to na vlastnej koži je však niečo úplne iné. Navyše fínsky model na to nejde cestou razantného spoplatnenia.
Poďme však po poriadku. Ocitol som sa na jednom predmete, ktorý viedol mimoriadne prísny profesor. Natoľko prísny, že z desiatich sme kurz ukončili dvaja, a vôbec sa za to nehanbil. Bola to vskutku inšpiratívna hodina, už na začiatku sme sa zoznámili so základnými princípmi života vo fínskom školstve. Občas si vraj môžete vypiť, občas sa i trošku pobiť. Sú ale dve veci, ktoré Fíni nikdy nerobia. Za žiadnych okolností neklamú a nepodvádzajú.
Tak ma to zaujalo, že som sa opýtal, v čom spočíva tajomstvo kvality Helsinskej univerzity. Vraj je to úplne jednoduché. Keď študentov správne motivujete, môžete latku posúvať stále vyššie a vyššie. To je jasné každému, vravím si. Ako ale správne motivovať? Dozvedel som sa aj to. Na Právnickú fakultu Helsinskej univerzity sa hlási každoročne viac ako 1500 uchádzačov. Niekedy aj omnoho viac. Počet prijatých študentov je však iba 250 ročne. V priemere vraj šancu dostane asi 15 % uchádzačov, pričom drvivá väčšina z nich robí prijímací pohovor druhý alebo i tretí raz. Nuž a o tom to je. Za rok-dva sa uchádzač naučí o svojej budúcej profesii mnoho vecí a je si istý, že ju chce naozaj vykonávať. Svoje znalosti zveľaďuje, takže pri nástupe do školy už má prehľad, čo ho čaká a neminie. Nuž a v neposlednom rade vie, že pokiaľ by bol zo školy vyhodený, návrat na vysnívanú alma mater môže trvať opäť veľmi dlho. Preto si vraj fínsky študent vždy najprv zráta dve a dve.
A výsledok? Úspešnosť je naozaj pozoruhodná. Z prihlásených študentov promuje 98 %. Ako by to asi vyzeralo u nás, keby vzdelanie nebolo úplne zadarmo? A teraz to nemyslím vo finančnom slova zmysle...
Ján IVANČÍK
študent práva