Moja pedagogická fakulta ...

Aj keď učím na Gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave predmet náboženstvo a etika, nie som v prísnom zmysle slova učiteľom. Nemám žiadne formálne pedagogické vzdelanie, učím len na polovičný úväzok a krátko. Nikto ma cielene neučil, ako učiť. Ostávam tak pedagogickým outsiderom, amatérom.

Keďže rád o učení som dostal málo, musel som si poradiť sám. Napíšem teda o mojej súkromnej pedagogickej fakulte, ktorá nemá ani jeden akreditovaný program a nerozdáva indexy ani kredity; to však neznamená, že štúdium na nej bolo bez ceny. Možno inšpiruje i vás a podáte si prihlášku na niektorý z jej kurzov.

Pokoj vo vlastnom vnútri

Dobrovoľnícka prax v detskom domove v bratislavskej Vrakuni ma naučila, že učiť či pomáhať dokážem len vtedy, keď sa sám cítim bezpečne a príjemne. Keď som zašiel medzi domovákov prvýkrát, vypočul som si celý arzenál nadávok a potom sa už len usmieval nervóznym, hraným úsmevom. Až počas nasledujúcich mesiacov som pochopil, že ich hnev nepatrí mne, ale niekomu inému v minulosti, alebo si ešte len hľadá adresáta. Až keď som dokázal ustáť vlny agresivity mojich zverencov, mohol som na ne odpovedať čistým, nezraneným spôsobom. A potom – zvláštna to vec – nadávky ustali.

Keď dnes v triede nastane nepríjemná situácia, pamätám v prvom rade na pokoj vo svojom vnútri. Môj pokoj sa potom rozšíri i na mojich študentov temer samovoľne, automaticky, ako keď sa rieka rozleje do jazera. Napokon, i v lietadle nasadzuje mama kyslíkovú masku najskôr sebe a až potom svojmu dieťatku.

Schopnosť prehrávať

Roky profesionálnych súbojov za šachovnicou ma naučili prehrávať, vzdávať sa. Poznám svoje limity, viem, že niektoré situácie zvládam veľmi ťažko, pokým iné mi idú od ruky. Nemám napríklad problém rýchlo a zmysluplne zareagovať na náročnú otázku, odpor študentov ma ale často necháva bezradným. A tak sa snažím príliš nebojovať, aj keď to niekedy znamená ustúpiť. Tiež si nerobím ťažkú hlavu z toho, keď mi občas hodina nevyjde. Som učiteľ, nie superman. Občas navyše vstupujú do hry faktory, ktoré nemôžem ovplyvniť. Možno študenti písali pred mojou hodinou ťažkú písomku, možno je jednoducho príliš teplo. Ktovie. Tak ako sa nedá vyhrať každá šachová partia, nie je možné ani zaujať každého študenta.

Cenné rituály

Štúdium na teologickej fakulte a zakorenenie v Cirkvi bratskej ma naučili, že rituály majú veľký význam pri budovaní vzťahu a atmosféry. Nie je jedno, či je kostol vzdušný či uzavretý, či je liturgické rúcho honosné alebo neformálne, či farár oslovuje prítomných „bratia a sestry“ alebo „milé sestry, milí bratia.“ A tak si dávam pozor, aby som svojim študentom nehovoril „žiaci“ či „deti“, ale radšej „študenti“ či „priatelia“. Aby som pozdravil každého, kto sa na mňa usmeje. Aby som pri odchode žiakov stál pri dverách. A ostal s tými, ktorí chcú. Dokonalosť sa skrýva v detailoch.

Úprimnosť

Moja intenzívna skúsenosť s psychoterapiou (na strane klienta) ma zas naučila, že bez vzťahu niet učenia a bez úprimnosti nie je vzťahu. Keď som svojmu terapeutovi nedôveroval, mohol mi rozprávať čokoľvek, jeho reči po mne stiekli ako po skle. Preto sa v triede snažím hovoriť len to, čomu sám verím, a spôsobom, aký sa dotýka i mňa samotného. Snažím sa byť osobný, i keď pri tom možno riskujem viac, než je zdravé. Neviem si ale predstaviť, že by som učil o hneve či smilstve a tváril sa, akoby mojím srdcom nikdy nepreletela agresívna či smilná myšlienka. Tiež verím, že úprimnosť je najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť výsmechu zo strany študentov. Veď nič tak nenabáda k vtipom ako pokrytectvo.

To samozrejme neznamená, že sa mi študenti nesmejú. Práve naopak, smejú, a často: pre moje pestrofarebné nohavice a pruhované ponožky, pre moje výkriky: „To je ale bomba!“ alebo keď  sa zahovorím a na hodine náboženstva použijem – mierne povedané – nespisovné slovo. Ak si užívam nejakú autoritu, je to autorita klauna. Byť vážnym a váženým ma totiž moja pedagogická fakulta nenaučila.

Možno je to chyba. A možno ani nie. Veď ako povedal Chesterton, aj anjeli dokážu lietať iba preto, že sa neberú príliš vážne.

Ján MARKOŠ
Gymnázium C. S. Lewisa, Bratislava
manažér projektu Sokratov inštitút, aktuálny majster SR v šachu

» Ďalšie zaujímavé články nájdete na www.dobraskola.com a na www.burjanoskole.sk