Marta Megyesiová: Držíme spolu

Usmievavá matematikárka, ktorá srší pozitívnou energiou, Marta Megyesiová je ZŠ v Sačurove verná takmer celý život – chodila sem už ako žiačka a pracuje tu od skončenia vysokej školy, momentálne ako zástupkyňa riaditeľa. Tunajší učitelia ju majú zrejme radi, keďže sa od nej zakaždým nechajú nahovoriť na nové nápady, s ktorými pravidelne prichádza. Práve vďaka tomu je táto škola vo východoslovenskom „valale“ takou progresívnou. Hovorí, že najprv treba niečo vyskúšať a až potom povedať, že sa to nedá. Rada tvorí vyučovacie materiály a pracuje s digitálnymi technológiami, bloguje na stránke megym.wordpress.com. Má rada aj Tatry, Senecu, starých gréckych matematikov, fantasy literatúru, zbožňuje prírodu a obdivuje vesmír. Každý deň stále viac žasne nad detskou kreativitou. Dosť dôvodov na to, aby sme ju vyspovedali pre DOBRÚ ŠKOLU.

Kedy si sa rozhodla, že chceš byť učiteľkou?

Triednu knihu a najmä klasifikačný hárok s menami mojich reálnych spolužiakov som si viedla hádam od druhého ročníka ZŠ. Dávala som im známky, písala diktáty a písomky a potom som im ich opravovala, zapisovala som chýbajúcich... rada som sa hrala na učiteľku. Počas štúdia na gymnáziu mojej mame občas vstávali vlasy dupkom, keď som tvrdila, že chcem byť námorným kapitánom a potom super architektom. Tak to vzal do rúk môj otec a rozhodol, že keďže mi ide matematika a som žena, budem učiteľkou matematiky. Ocko bol naozaj múdry.

Si rada zástupkyňou?

Som. Aj keď zástupca riaditeľa školy je niekedy „dievča pre všetko“, taká výkonná zložka, mám to rada. Celkom mi vyhovuje aj ten stres, čo to prináša. Odmenou mi je, že môžem popustiť uzdu fantázii a vymýšľať pre žiakov nové aktivity a veľmi ma teší, že mi to akceptujú aj kolegovia a riaditeľka.

Vo vaše škole sa učitelia vzdelávajú nevídaným spôsobom: dobrovoľne, navzájom a bez kreditov.

Patrí to k imidžu našej školy. Začínali sme povinným vzdelávaním v rámci dvoch projektov financovaných z ESF. Teraz to riešime tak, že kto čo vie, učí iných. Aj teraz prebieha jedno z takých školení. A má to samé výhody. Školiaci i školení dostanú aj „odmenu“ – náhrady v čase vedľajších prázdnin. Učiteľom nesťahujeme nasuplované hodiny z aj tak nie vysokých platov, tí zase vedia ovládať mnoho programov pre tvorbu edukačných pomôcok (ActivInspire, Kartičky, Hot Potatoes, Movie Maker, RNA, Photofiltre, Puzzle, xMind, Cabri Geometria, GeoGebra...), tvoria pre deti interaktívne materiály a v konečnom dôsledku zlepšujú vyučovanie na škole. A dať sa potom preskúšať napríklad na MPC a získať kredity našim učiteľom nikto nebráni.

Vo svojom blogu si napísala, že tvoji deviataci boli „kreatívne a ochotné deti“, ktoré ťa posúvali ďalej a nútili na sebe pracovať. Ako to, že neučíš obligátne „decká, ktoré nič nezaujíma“?

Myslím, že všetko je o prístupe k deťom. Všetky majú kdesi vnútri zámku, ktorá sa určite otvorí, keď zistia, že ich má človek rád, že mu môžu dôverovať, že mu na nich záleží, že sa zaujíma o ich „veľké“ aj momentálne problémy. Nikdy som ako učiteľka matematiky nemala pocit, že deti nemajú o nič záujem, práve naopak. No možno som mala šťastie na dobré deti. Deviataci, o ktorých je reč, boli celkom normálna trieda. Boli sme spolu každý deň od piateho ročníka na hodinách matematiky. Absolvovali sme reformu bez učebníc, zavádzanie interaktívnych tabúľ do našej školy, realizovali sme spolu tri vzdelávacie projekty Nadácie Orange: Hlavolamy, Rozprávková matematika a Myšlienkové mapy, pripravovali sa na Testovanie 9, prijímacie pohovory, zdobili sme spolu školu, natáčali videá aj lip dub, pripravili živý betlehem, rečnili na TEDx-e, prezentovali na Detskej odbornej činnosti, hrali živú dámu, obdivovali Tatry, pripravovali Týždne matematiky, moderovali školské akcie, tvorili webové stránky... to určite neboli deti, ktoré nemajú o nič záujem.

Prečo je dobré urobiť si v škole TEDx konferenciu?

Je to ohromný formát. Myslím, že nikto z nás dospelých si nenechá ujsť príležitosť pozrieť si videá z rôznych TEDx, či už vo svete alebo u nás v Bratislave, Košiciach. A dať možnosť deťom prezentovať vlastné „myšlienky hodné šírenia“ vo svojej škole, pred kamarátmi i učiteľmi, rodičmi, na riadnom pódiu s pripraveným videom je úžasná skúsenosť. Veď koľko z nás dospelých by to dokázalo? Je to aj nenásilné naplnenie prierezovej tematiky Tvorba projektu a prezentačné zručnosti. A už ani nehovorím o tom, ako si každý rečník užil svojich „päť minút slávy“.

Celý rozhovor s Martou Megyesiovou si môžete prečítať v októbrovom čísle 02 piateho ročníka DOBREJ ŠKOLY.