Majú sa na triednych schôdzkach ZRPŠ zúčastňovať aj žiaci?

Rodičovské združenia boli tradične stretnutiami triedneho učiteľa s rodičmi jeho žiakov. Niektoré školy však prichádzajú s inováciou: na stretnutia pozývajú spolu s rodičmi aj žiakov. Triedna schôdzka sa tak stáva stretnutím všetkých hlavných aktérov výchovno-vzdelávacieho procesu. Takýto postup podporuje aj organizácia UNICEF. Vo svojom programe Škola priateľská k deťom formuluje sedem podmienok, ktoré musí škola splniť, aby tento titul získala a spoločné rodičovské združenia s deťmi sú jednou z nich. Napriek tomu sa názory na vhodnosť takéhoto postupu rôznia. Niektorí pedagógovia si to nevedia celkom predstaviť a vidia viaceré dôvody, prečo by žiaci nemali byť na schôdzkach prítomní, minimálne nie na všetkých. Pokúsili sme sa preto zhrnúť rôzne argumenty pre a proti.

PRE – argumenty zástancov

Účasťou na rodičovských združeniach získajú žiaci pocit, že participujú na chode školy a že môžu ovplyvňovať svoje vzdelávanie. Vďaka tomu pristupujú k svojmu vzdelávaniu zodpovednejšie a nemajú pocit, že nimi dospelí iba manipulujú.

Keď sa riešia akékoľvek problémy, je dobré vypočuť  si názory všetkých zainteresovaných. Predíde sa tým skresleným, jednostranným popisom udalostí a ich rôznym interpretáciám jednotlivými stranami „sporu“.

Skúsenosť ukazuje, že keď sú prítomní všetci relevantní aktéri, ľahšie sa nájde riešenie problémov priamo na stretnutí. Zároveň sa dá prijať dohoda o riešení problému „pred svedkami“, čo zvyšuje jej váhu a pravdepodobnosť, že bude následne dodržiavaná.

Keď sa žiaci zúčastňujú na rodičovských združeniach, môžu pred rodičmi prezentovať rôzne svoje aktivity, dosiahnuté výsledky a úspechy, čo zvyšuje záujem rodičov o dianie v škole. Ten sa následne môže prejaviť vo väčšej ochote rodičov pomáhať škole.

Zo začiatku, kým pretrvávajú obavy a nedôvera, môže byť riešením organizovanie jedného mimoriadneho spoločného rodičovského združenia za rok, so špeciálne pripraveným programom. Ak sa osvedčí, možno postupne prizývať žiakov aj na ďalšie stretnutia.

PROTI – argumenty odporcov

Nie všetko, čo potrebuje povedať učiteľ rodičom (alebo naopak rodičia učiteľovi) je vhodné pre uši detí. Prítomnosť žiakov môže znemožňovať otváranie niektorých tém, resp. zbytočne obmedzovať učiteľa a rodiča v spôsobe komunikácie.

Prirodzená hierarchia dospelí – deti, na ktorú sme zvyknutí z bežného života, sa v škole premieta do hierarchie učitelia – žiaci. Spoločná účasť všetkých na rodičovských združeniach formálne stavia žiakov na úroveň rodičov a učiteľov, čím sa táto hierarchia čiastočne nabúrava. To nemusí byť pre školu len pozitívne.

Zdvojnásobenie počtu účastníkov stretnutí môže pre niektoré školy predstavovať organizačný problém. Čo je však podstatnejšie: prítomnosťou žiakov sa z rodičovského združenia stáva oveľa „masovejšie“ zhromaždenie – namiesto 20 osôb je na ňom povedzme 40 osôb. Tým sa môže výrazne zmeniť jeho klíma (od dôvernejšej k formálnejšej).

Vystupovanie niektorých rodičov na stretnutí sa môže nevhodne prenášať do vzťahov v detskom kolektíve. (Príklad: diskutuje sa o možnom výlete a niektorý rodič je proti, lebo by to bolo drahé. Jeho dieťa následne môže mať medzi spolužiakmi problémy, že kvôli nemu nejdú na výlet.)

Posúdenie tejto otázky závisí aj od veku žiakov. Na strednej škole môže byť účasť žiakov na rodičovskom združení menej problémová ako na I. stupni ZŠ.