Pridané: 7.5.2012 | Prečítané: 3386 x
Dobrému učiteľovi nestačí iba odučiť si svoj povinný týždenný úväzok. Snaží sa ďalej venovať svojim žiakom aj po pracovnej dobe, pričom vôbec nehľadí na to, že mu už „padla“. Záujem dnešných študentov robiť niečo navyše je z roka na rok menší, preto sa každý rok poteším, ak príde niekto zo žiakov za mnou, že chce riešiť SOČ-ku, či mu nepomôžem. Je rozdiel niekoho nútiť a stále niekam posúvať a je rozdiel, keď vás posúva ďalej samotný žiak.
S Andrejom Tibenským som už preskákala konzultácie dvoch rodinných domov do súťaže s Veluxom, v ktorých získal tretie a prvé miesto v rámci Slovenska, a teraz aj spomínanú SOČku, na ktorej spolupracoval so spolužiačkou Nikolou Krištofiakovou. Naozaj nedokážem povedať, kto koho obohatil viac, či ja Andreja po odbornej stránke, alebo on mňa po tej ľudskej (a často i po odbornej). Vymýšľať nové nápadité riešenia, doťahovať detaily, farebne zlaďovať interiér, dať mu dušu, zhrnúť celý projekt do nápaditej myšlienky, ktorá celú prácu vystihne v jednej vete... to bola neopísateľná práca a množstvo konzultácií s Andrejom a Nikolou. Som nesmierne šťastná, že sa Andrejovi po víťazstve vo Veluxe podarilo zvíťaziť spolu so spolužiačkou aj v celoslovenskej prehliadke SOČ. Tie motýle v bruchu a neopísateľný pocit pri vyhlasovaní výsledkov sa nám navždy vryjú do pamäti.
Žiadna finančná odmena za odvedenú prácu sa nevyrovná pocitu, aký som zažívala pri úprimnom poďakovaní od Andreja a Nikolky. Poďakovaní za množstvo času venovaného konzultáciám súťažnej práce.
Na záver jedno konštatovanie, ktoré mi dáva silu do ďalších rokov učiteľskej driny: aj pre jedného študenta sa práca učiteľa oplatí a má zmysel. Dúfam, že Andrej a Nikola neboli poslední.
Zuzana Mištinová, SPŠ stavebná D. S. Jurkoviča v Trnave