Pridané: 8.1.2013 | Prečítané: 3490 x
Daniel Bútora (1967) študoval v Bratislave knihovníctvo a vedecké informácie, neskôr v Prahe medzinárodné vzťahy. V rokoch 1990 – 1992 pracoval v časopise Echo a vo Verejnosti proti násiliu. Od roku 1993 spolupracoval so Slobodnou Európou, najskôr ako redaktor, neskôr ako riaditeľ slovenského vysielania. Dnes pracuje v poradenskej firme FBE ako tréner riadiacich pracovníkov v oblasti projektového manažmentu, vedenia tímov a komunikácie. Zároveň je členom manažmentu Cirkevnej základnej školy – Narnia a Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave, kde má na starosti strategické plánovanie a celkový rozvoj škôl. Popri tom všetkom ešte stíha pravidelne prispievať do časopisu .týždeň. S manželkou Janou vychovávajú päť detí. Za DOBRÚ ŠKOLU vyzvedal Vladimír BURJAN.
Už viac ako 20 rokov sa tu vedie spor o to, či majú mať školy viac slobody, alebo či naopak má mať vedenie rezortu všetko pevne pod kontrolou. Pravicové vlády vždy uzdu trochu popustia, ľavicové ju zasa uťahujú. A treba povedať, že aj medzi učiteľmi samotnými sa nájdu zástancovia oboch koncepcií. Ty obhajuješ viac slobody. Prečo?
Neviem, či je to otázka pravice či ľavice. Zlepšenie vzdelávania dnes rieši celý svet a technológie a globalizácia menia kontext vzdelávania rýchlejšie, než to stíhame registrovať. Nikto dnes nemá presný recept na kvalitný vzdelávací systém. Rizikom „jednotného“ prístupu je riadenie na úrovni byrokratického štátu, ktorý je pomalý a neefektívny. Ak niektoré parametre nastaví zle, tak dopady tohto chybného rozhodnutia pocítia všetky školy. Výhody slobody, v ktorej štát nastaví iba všeobecné rámce a nechá školy hľadať v rámci nich najlepšie riešenia, sú prinajmenšom dve. Máme šancu zapojiť do riešenia viacerých ľudí, ktorí sa tak stávajú spoluzodpovednými za riešenie. A máme tiež možnosť porovnávať, čo sa osvedčuje viac a čo menej.
Mnoho slovenských učiteľov však nevie, čo si so slobodou počať. Vnímajú ju skôr ako zväčšovanie bremena na svojich pleciach.
Sloboda je určite ťažšia ako direktívnosť, hoci tvoriví ľudia pred direktívnosťou utekajú, aj zo školstva. Otázkou je, ako chceme direktívnym prístupom pripravovať mladých ľudí na budúcnosť, v ktorej sa od nich bude očakávať čoraz viac tvorivosti.
Zaujíma dnešných mladých ľudí škola a vzdelávanie?
Odpovede na túto otázku možno viac vypovedajú o tom, kto mladých ľudí hodnotí než o nich samotných. Mne sa zdá, že odpoveď je „opatrné áno“, pokiaľ ide o záujem mladých o školu a „jasné áno“, pokiaľ ide o ich záujem o vzdelávanie. Ak vnímame ľudí ako hlupákov, vychováme z nich hlupákov. Ak vnímame ľudí ako šikovných jedincov s veľkým potenciálom, máme šancu s väčšinou z nich uspieť a ten ich potenciál skutočne rozvinúť.
Celý rozhovor s Danielom Bútorom si môžete prečítať v januárovom čísle na stranách 8-10.
» Ďalšie zaujímavé články nájdete na www.dobraskola.com a na www.burjanoskole.sk