Ema má mamu, Žigmund Žubajíka

Už iba samotným zvolaním diskusie o obsahu Hupsovho šlabikára Lipka naznačil minister školstva nedôveru v slovenských učiteľov. Namiesto toho, aby ocenil, že aj pri kontroverzných témach dokážu žiakom vštepiť hodnotové ideály, tak bude radšej diskutovať o ignorovaní sociálnej reality učebnicami.

Slovenským verejným diskurzom prebehla nedávno búrlivá diskusia o fiktívnom príbehu malého Žigmunda, ktorý kvôli rozvodu svojich rodičov vyrastá iba s mamou. Od nasledujúceho dňa ale bude po boku jeho mamy stáť ujo Žubajík a Žigmund tak bude mať ocka nového.

Silne polarizované výmeny názorov o vhodnosti podobného príbehu v šlabikári sú diskusiou o hodnotovej orientácii našej spoločnosti. Ich povrchnosť je ale symptómom plytkosti vzdelávacieho procesu na Slovensku, ktorému je ochotný podrobiť sa ešte aj sám minister Čaplovič.

Nereálne ideály

Existuje niekoľko základných argumentov, ktorými jednotlivé strany budú obhajovať alebo vyvracať adekvátnosť prítomnosti Žigmundovho príbehu v učebnici pre najmenších školákov. Na jednej strane stojí veľmi ťažko spochybniteľná téza, že pre dieťa je skutočne ideálom vyrastať v úplnej rodine a všetky ostatné možnosti, ako individuálne rodičovstvo alebo rodičovský pár rovnakého pohlavia, sú iba snahou o vytvorenie optimálneho prostredia pre výchovu detí, keď je nukleárna rodina nedosiahnuteľnou.

Na opačnej názorovej strane ale stojí fakt, že sa naša spoločnosť kvalitatívne premieňa – okrem iného v nej stúpa rozvodovosť – a aj učebnice pre najmenších nutne musia tento trend reflektovať, aby sme naše deti nevychovávali v idealistickom vákuu, ale vo vzdelávacom procese im priblížili skutočný svet.

Podstatný je učiteľ

Minister Čaplovič sa v reakcii na kritiku zaradenia príbehu o Žigmundovi rozhodol zvolať diskusiu so zástupcami rodičov a cirkví. Implicitne tak ale priznal, že vzdelávací proces na Slovensku je príznačný pasívnym prístupom a obsah učebníc sa iba nekriticky preklápa do hláv žiakov. Prehliadol a degradoval fakt, že medzi obsahom učebníc a finálnymi vedomosťami stojí veľmi relevantný prvok, ktorým je učiteľ. Predovšetkým od neho závisí, čo si naša najmladšia generácia nakoniec zo vzdelávacieho procesu odnesie.

Pitoreskným sa tento jav ukáže obzvlášť vtedy, keď ho zaradíme do širšieho vzdelávacieho kontextu. Už teraz sú totiž súčasťou vyučovania aj ďalšie oblasti sociálnych a humanitných vied, pri ktorých je výsledná vedomosť silne determinovaná nielen interpretáciou autorov učebníc, ale aj učiteľmi prednášajúcimi látku. Je veľmi ťažké namietať, že niektoré historické udalosti vyučované na dejepise alebo filozofické prístupy na náuke o spoločnosti majú bezpochybnú interpretáciu a doteraz s týmto fenoménom nemal nikto zásadný problém. Pritom poskytujú učiteľom priestor, obzvlášť v prípade nedostatku informácií, aby prednes látky normatívne dopĺňali.

Nestrkajme hlavy do piesku

Pracovnou praxou vo vzdelávaní sa nesmie stať trend umelého zakrývania aktuálnej sociálnej reality, ale práve naopak, konfrontácia s ňou. S mladými ľuďmi treba v škole o aktuálnych problémoch diskutovať, pretože práve skrz debatovanie dokážu načerpať komplexné vedomosti a vlastné postoje si utvárať až po dôslednej reflexii všetkých za a proti.

Ignorovanie príbehu malého Žigmunda v deťoch automaticky nevytvorí nespochybniteľný obraz ideálnej rodiny s matkou a otcom. Naopak, diskusia vedená učiteľom a hodnotiaca jeho osud dosadí u detí tento ideál na vrchol rodinného hodnotového rebríčka a všetky ostatné možnosti dosadí podeň. Zároveň ich ale naučí, že existujú aj ďalšie možnosti, ktoré síce nie sú optimálne, ale neznamenajú ani koniec sveta.

Najdôležitejším vzdelávacím výstupom je schopnosť žiakov pochopiť trendy, ktoré sa okolo nich dennodenne odohrávajú, a to nedocielime tým, že ich vymažeme z učebníc.

Nedôvera v učiteľov

Analogická pravda platí pri učiteľoch. Minister Čaplovič svojím krokom iba vyjadril nedôveru v učiteľov pri výchove ďalšej generácie. Ak situácia dospeje do bodu, v ktorom bude Žigmundov príbeh z učebníc stiahnutý, znamená to signál od najčelnejšieho predstaviteľa školstva, že učiteľ nemá byť pedagógom, ale iba slepým recitátorom obsahov učebníc.

Miroslav NEMČOK
Fakulta sociálních studií, MU, Brno
debatný tréner Slovenskej debatnej asociácie