Dagmar Môťovská: Stačí mať deti rád

Žena mnohých aktivít. Zakladateľka občianskeho združenia Púpava, ktoré dve desaťročia robí zaujímavý program deťom s ich rodinami, ale aj deťom, ktoré rodinu nemajú. Sama má doma tri deti a v škole ďalších sto. Učí na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave tri predmety – matematiku, informatiku a etiku. Je žiačkou profesora Milana Hejného, ale nielen preto učí jeho metódou. Dagmar Môťovská tak učí práve preto, lebo túto metódu miluje. Hovorí, že učiteľ nemôže takýmto spôsobom učiť, ak tomu sám neverí. Vychováva budúcich nádejných pedagógov aj na vysokej škole, aj v rámci rôznych učiteľských školení. Má rada knihy, kvety a všetky deti. Za DOBRÚ ŠKOLU sa s ňou rozprávala Martina Sondej.

Ako dieťa ste zažili experiment Milana Hejného, keď začal učiť na základnej škole. Ako ste vnímali spolužiakovho otca, zároveň známeho matematika v úlohe nového učiteľa?

Bola som doňho zbláznená, ako sa hovorí. Veľmi ma bavilo s ním robiť čokoľvek, teda aj matiku. Mal charizmu, ľudský prístup, vedel zapáliť. Bola som ochotná hodiny bádať nad trisekciou uhla alebo inými problémami, pomáhať ostatným spolužiakom porozumieť. Ale nebola to len matika. Chodil s nami ráno do školy, na rôzne výlety, vychovával nás k férovému a pozitívnemu prístupu k životu. Prvýkrát prišiel na rodičovské združenie, aby sa predstavil rodičom detí vo výberovej matematickej triede. Tí vítali vysokoškolského profesora s očakávaním, že ich deti budú onedlho matematickí géniovia, že prinajmenej preskočíme nejakú triedu. On im s úsmevom a žiariacimi očami povedal, že prišiel učiť ich deti a jeho cieľom je, aby boli šťastné. Moji rodičia doteraz rozprávajú, aké hrobové ticho sklamania zavládlo na rodičovskom.

Okrem matematiky učíte ešte dva iné predmety – informatiku, ale aj etiku. Nie je náuka o dobre priveľmi vzdialená od sveta čísel?

V mojom prístupe majú k sebe, naopak, veľmi blízko a krásne sa dopĺňajú. Ale k počítačom som si dlho nevedela nájsť pozitívny vzťah. Dnes som vďačná za túto moju „trojkombináciu“. Rada objavujem spôsoby, akými sa dajú navzájom prepájať, venujem sa výskumu využívania informatiky počas výučby matematiky, aj etiky. Mám veľký  priestor na etiku v informatike, čo je dnes stále aktuálnejšia téma. So žiakmi mávame hodiny, po ktorých sa ma pýtajú, či to bola matika, informatika alebo etika.

Ste mamou troch dospelých detí. V čom je hlavný rozdiel, keď vychovávate svoje deti doma v porovnaní s tými v škole, ktoré sú tiež už tak trochu vaše, ale predsa nie celkom?

Moje vlastné deti sú a vždy budú, tak ako hovoríte, ešte hlbšie v mojom srdci. Snažím sa im vštepovať tie isté hodnoty, otvárať im čím viac dverí. Som tiež len obyčajná mama, a preto im občas dláždim cestičku viac, ako je pre nich dobré. Snáď najväčší rozdiel je v tom, že s tými svojimi som častejšie a to viete, je ľahšie byť dobrý občas ako stále. Takže nielen ja ich, ale aj oni mňa videli v ťažších chvíľach, zažili aj moje zlyhania a chyby. Na druhej strane som mala viac možností držať ich za ruku, keď ich čosi bolelo a podporovať ich úspechy. Snažila som sa ich vypočuť za každých okolností. Okrem toho, že mi z nich občas tečú nervy, mám z nich všetkých troch ohromnú radosť a pocit hlbokého šťastia.

Dagmar Môťovská nám toho prezradila o prístupe učiteľa k žiakom, práci pre Púpavu alebo príprave budúcich pedagógov viac. Celý rozhovor nájdete v DOBREJ ŠKOLE 08 z apríla 2014.