Chcem s deťmi 45 minút lietať, nie trpieť

Pamätáte si ho z Triedy 9.A ako vtipného matematikára s neformálnym prístupom. Neprekvapí, že učiteľom sa stal preto, lebo sa mu „nechcelo skončiť so školou a prestať sa hrať”. Minule vraj niekomu takmer nahovoril, že má devätnásť (hoci v skutočnosti už prekročil Kristove roky). Miloš Bélik má oboch rodičov telocvikárov, „mama s matikou, tata so zemákom“, a tak si na Prírodovedeckej fakulte UK vybral aprobáciu matematika a zemepis. Aspoň má s rodičmi spoločné témy. Učí už viac ako desať rokov, niekedy s pocitom, že zrejme „z lásky k tomuto štátu“, ale väčšinou preto, že ako učiteľ môže sám organizovať 45 minút zábavy a poznania pre mladých ľudí. Ak práve neučí na ZŠ na Lachovej ulici „v Pétržke“ v Bratislave, rád sedí za počítačom a skúša nové veci, športuje a túla sa. Ako hovorí: „Až na to, že som učiteľ, som skoro ako každý iný normálny človek.”

Ako spätne hodnotíš svoje rozhodnutie ísť do televízneho projektu Trieda 9.A. Neľutuješ?
Vysoko pozitívne. Neľutujem ani deň. Keby sa niekomu ponúkala podobná príležitosť, môžem len odporučiť. Okrem iných vecí je zaujímavé aj to, ako sa človek na seba pozerá. Odhalil som na sebe toľko chýb. Popritom som spoznal fantastických ľudí a videl svet z inej strany ako zo zborovne.

Dnes už vieme, že výsledky žiakov haličskej 9.A v Testovaní 9 neboli veľmi dobré (ani v matematike ani v slovenčine) a že sa na nich výmena učiteľov nejako výraznejšie neprejavila. Si z toho sklamaný?
Počas testovania som bol ako tiger v klietke, nervózny a netrpezlivý. Bral som na plecia každú desatinu percenta z výsledku. Nechcel som sklamať deti, kolegov, seba. Chcel som splniť niečo, čo som si predsavzal pod tlakom okolností. Teraz viem, že to bola „blbosť”. Mohol som to zahrať alibisticky: ak to dopadne zle, bolo málo času, ak dobre, som dobrý učiteľ. Omnoho viac ako  čísla však potešili výpovede žiakov. Že tá matika nie je až taká ťažká, možno sa ju oplatí občas aj učiť, sem-tam je dobré byť aj v škole a hlavne, že za neúspechom sa už nevidí len zlý učiteľ. V tomto smere sme tam ako učitelia dosiahli viac ako nejaké výsledky pretavené do percent.

Zaujať žiakov je podľa mnohých učiteľov čoraz ťažšie. Pritom je to veľmi dôležité, ak ich chceme niečo naučiť. Máš s tým problém aj ty? Vieš dať kolegom nejaké tipy, ako na to?
Zaujať je alfou aj omegou úspechu prednášateľa, moderátora, učiteľa. V prvom rade treba vypočuť i druhú stranu. Darmo prídem do triedy s niečím „prevratným“, keď deti sú z predchádzajúcej hodiny rozladené, pohádané, urazené. Publikum pred akoukoľvek akciou je potrebné naladiť, alebo prispôsobiť aj seba samého. Vždy si predstavujem seba, napríklad na školení, ako reagujem, keď som sa zle vyspal, keď som unavený, keď ma to nezaujíma... Ak by som prišiel do triedy a začal vrešťať, že už dávno zvonilo, že majú byť pripravení, že toto a tamto, už ide celá trieda proti mne. Čo si dokážem? Ja mám spolu s deťmi tých 45 minút lietať, nie trpieť. Preto sa snažím začať vysmiaty, s dobrou náladou a potichu s niečím zaujímavým, potajomky. To vždy láka. Ale nechcem príliš „machrovať”, nie vždy to ide.

V školstve už dlhšie prevláda „blbá nálada“, konfliktné a konfrontačné postoje. Ako si môže v takejto atmosfére učiteľ udržať pozitívny vzťah k vlastnej práci?
Je potrebné vidieť veci z oboch strán. Ak čítam negatívne články a správy, okamžite musím prejsť i na niečo pozitívne. Keď som bol na debate s pánom ministrom, napriek tomu, že som bol odhodlaný povedať si svoje, uvedomil som si, že tam vedieme len také „nudné, paušálne kecy“. Vnímal som len postavu s naučeným textom a rozmýšľal som, na koho strane je vlastne minister školstva. A aké sú vlastne strany? Nemal by byť záujem o budúcnosť detí a národa naším spoločným cieľom? Z toho som sa spamätával dosť dlho a odvtedy viem, že nikto, ani minister mi v triede nepomôže. Tam sme s deťmi sami. A ak tam budem negatívny, budú aj ony.