Pridané: 1.3.2012 | Prečítané: 4036 x
Máte radi alternatívnu formu výučby, pokúšate sa o aktívny prístup žiakov k práci, radi vychádzate von z budovy školy počas vyučovania a nebojíte sa využívať informačné technológie? Potom vás zaujmú nasledujúce riadky. A vy, ktorí si myslíte, že tá prvá skupinka sú blázni, skúste dočítať. Uvidíte, že tu nie je nič, čo by ste nepoznali alebo nezvládli.
Sme malá petržalská škola bez nadštandardných podmienok (i platov) a veľmi radi vymýšľame a skúšame. K tomu sú potrebné viaceré pozitívne faktory: podpora vedenia a kopec inovátorských nadšencov na škole (viď obrázok). Podobne ako vy, aj my sme dávnejšie prišli na to, že deti sa rady učia, ak sa hrajú. Alebo naopak? A tak sme pripravili pre deti exkurziu na tradičné miesto neďaleko školy, lokalitu Sandberg v Devínskej Kobyle, ale s netradičným priebehom, s videokonferenciou.
Na hodinách je moderná komunikácia často zakazovaná a potláčaná. Pritom používanie mobilu, fotoaparátu a kamery je už každodennou súčasťou života. Využitím videokonferencie sme sa snažili dosiahnuť, aby vyučovanie nebolo iba prijímaním vedomostí, ale aj ich priamym využitím v praxi.
Čo sme vymysleli? Triedu sme rozdelili na začiatku na skupiny výskumníkov a dokumentaristov, ktorí sa mali vydať do terénu, a podpornú skupinu, ktorá zostávala v škole. V zdanlivo nudnej teoretickej fáze videokonferencie žiaci na viacerých hodinách geografie a informatiky po časovo aj obsahovo náročnom výbere informácií vypracovali pracovné listy, zadania, úlohy a ciele našej expedície. A potom nastal deň D, druhá, praktická fáza.
Dokumentaristi v teréne pomocou videokamery a fotoaparátu zachytávali celé dianie pred, počas aj po exkurzii. Výskumníci museli plniť stanovené požiadavky, vyplývajúce z teoretickej fázy. A tak sme spoločne dokumentovali krásy lokality, fotili faunu i flóru, zisťovali zloženie hornín, spoznávali terén. Ak sme k niečomu potrebovali teoretické poznatky, chceli rozšifrovať obrázok rastliny, zistiť, o aký strom ide, čo za horninu máme v ruke, stačilo sa pomocou notebooku vybaveného mobilným internetom spojiť s tímom v počítačovej učebni, ktorý bol pripravený nám pomôcť takmer s čímkoľvek. Aj tí, čo pracovali v triede pri plnení úloh, potrebovali tím z terénu, ktorý ochotne pomohol s úlohami vonku.
Následné spracovanie materiálov v škole už prebiehalo nad všetky očakávania. Stmelené pracovné kolektívy si vymieňali skúsenosti, sami sa dožadovali poznatkov pri spracovaní videa, fotografií i ostatných dokumentov.
Deti, a musím uznať, že často i ja, sme si ani neuvedomovali, koľko rôznych nových vecí a problémov sme vyriešili, koľko poznatkov sme videli, prečítali alebo si zapamätali, čo všetko bolo potrebné pred, počas aj po videokonferencii. A to bolo na tom najlepšie, my sme sa neučili, my sme objavovali.
Verím, že ak už ste sa s čítaním dostali až sem, začínate sa pohrávať s myšlienkou, ako vymyslieť niečo podobné, možno i lepšie vo vašich podmienkach, vašich lokalitách s vašimi žiakmi. Skúste si to, rád pomôžem, alebo sa naučím niečo nové, možno práve na videokonferencii s vami.
Miloš Bélik
ZŠ, Lachova ul., Bratislava
sopusik.wordpress.com
Ďalšie zaujímavé články nájdete na www.dobraskola.com a na www.burjanoskole.sk