Nezisková organizácia LEAF ocenila pred pár mesiacmi troch mladých ľudí cenou LEAF Award – Hľadáme makovice. Nominovaný mohol byť so svojím projektom alebo súborom aktivít každý výnimočný študent od 10 do 16 rokov. Hodnotil sa vplyv projektu na okolie a tiež, či jeho prostredníctvom dochádza k rozvoju hodnôt a realizovateľnosť projektového zámeru. Nakoniec sa spomedzi 160 projektov vyprofilovalo 6 nominácií. Víťazstvo si však odniesli len traja: Ondrej Vrábel (14) získal ocenenie za súčasný projekt, Dominika Geregová (15) zaujala projektom pomoci detským onkologickým pacientom a Jozef Tanzer (16) získal ocenenie za vynikajúce výsledky v doterajších projektoch a aktivitách. Týmto výnimočným mladým ľuďom prišiel vyjadriť uznanie aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Pre čitateľov DOBREJ ŠKOLY ich vyspovedala Martina Sondej Hosťovecká.
Všetci traja ste dostali prestížne ocenenie. Za čo presne to bolo?
Ondrej: Za môj projekt Pinf Hry (www.pinfhry.sk). Sú to hry pre deti s mentálnym postihnutím, ktoré im pomáhajú zlepšiť sa v čítaní, písaní, počítaní, v logickom premýšľaní a v neposlednom rade aj v jemnej motorike. Sesternica mojej mamy má DMO a chcel som, aby sa mohla učiť, zabávať a vzdelávať. Pomáhala mi pri tom aj ona sama – skúšal som, čo jej vyhovuje a čo nie. Vďaka týmto hrám vie určovať čas, vylepšila si slovnú zásobu, učí sa spoznávať písmená. Dnes už spolupracujem aj s viacerými centrami pre podobné deti.
Dominika: Za projekt Deti deťom, ktorý som vymyslela a vediem už štvrtý rok. Myšlienkou je, aby deťom s onkologickým ochorením pomáhali deti – ich rovesníci tým, že vyrábajú rôzne hand-made výrobky. Z ich predaja sa deťom v nemocnici kupujú kreatívne materiály alebo hračky. Celý projekt funguje bez „dospelákov” a myslím si, že preto láka tak veľa detí a mladých ľudí.
Jozef: U mňa to bolo hlavne za tvorbu zariadenia a mobilnej aplikácie na diagnostiku zemetrasení. Zariadenie detekovalo zemetrasenie v predstihu až do 60 sekúnd a varovalo ľudí cez android appku. A tiež za eventy komunitného charakteru, na ktorých som pracoval. Som aj členom dobrovoľníckych študentských aktivít.
Dá sa popritom všetkom, čo robíte a o čo sa snažíte, stihnúť aj škola?
Ondrej: Je to náročné, no stíhať sa to dá. Pinf Hry sú rozhodne žrút času, no škola je dôležitá. Moje najpracovnejšie obdobie sú prázdniny. No víkendy ani nie, lebo ľudia predsa po pracovnom týždni oddychujú.
Dominika: Niekedy je to ťažké, ale dá sa to. Síce som tento školský rok zmenila školu, aby som mohla stíhať aktivity okolo projektu a zároveň tréningy, keďže sa súťažne venujem spoločenskému tancu, no našla som si spôsob, ako všetko stihnúť a zorganizovať si čas.
Jozef: Áno, ide to. Je to tak, všetko závisí na dobrom time managemente a prioritách. A treba sa vedieť učiť. Každý sa učí úplne inak a keď človek zistí spôsob, aký je najlepší preňho, všetko sa učí ľahšie
Máte predstavu, ako by mala vyzerať ideálna škola?
Ondrej: Ja mám: voliteľné predmety od piateho ročníka. Volili by sme si aj to, ktoré predmety chceme, aby boli známkované a ktoré nie. Aj pre informatika môže byť síce geografia, biológia či dejepis zaujímavý, no nevidím dôvod, prečo by sa mal nasilu učiť predmet, ktorý nevyužije. Nehovorím, že škola má fungovať bez týchto predmetov, hovorím len, nech sa známkujú iba tie predmety, ktoré si vyberieme. Takisto športovec nemusí vedieť na jednotku programovať ani jednoduché programy – na 99% to totiž nevyužije.
Dominika: Mala by som pár návrhov, ktoré vychádzajú z toho, čo sa mi nepáči konkrétne na mojej škole, ale chápem, že sa to tak ľahko nedá napraviť. Ideálne by bolo, keby sa v škole neučilo len podľa predpísaných osnov, ale robilo sa so študentmi viac projektov, startupov, simulácii z reálneho života. Niekedy mi naozaj chýba na škole možnosť využiť kreativitu či projektové zručnosti. Za toto však môže aj kolektív v triede – jednoducho, málokedy sa stretnú viacerí ľudia s chuťou pustiť sa do niečoho. Väčšina berie školu ako niečo povinné, sú znudení a vtedy je veľmi ťažké prísť s niečím invenčným.
Jozef: Ideálna škola je tá, kde sa neučia fakty, ale vedomosti. Nejaký základ je dôležitý, ale do života treba hlavne schopnosť fakty zistiť. Chýba mi aj otvorenejší kontakt s učiteľmi. A každý žiak by bol v ideálnej škole indivíduum.
Momentálne je situácia okolo učiteľov veľmi komplikovaná. Ako ju vnímate vy ako študenti?
Ondrej: Nie je to len o platoch, ako si väčšina ľudí myslí. Učitelia štrajkujú z viacerých dôvodov a myslím si, že oprávnene. Prečo ide väčšina študentov študovať do zahraničia? Slovenské školstvo by potrebovalo viaceré zmeny.
Dominika: Učitelia si určite zaslúžia lepšie podmienky. Podporím ich, ale s mierou – nepáčilo sa mi, keď sme mali dva týždne „prázdniny“ a potom sme si všetko museli dobrať doma alebo narýchlo na hodine.
Jozef: Ja ich naopak podporujem veľmi. Žiť z takého platu fakt nie je jednoduché. Veľmi ma hnevá, že naše školstvo vyzerá tak, ako vyzerá, a to ani nehovorím o arogancii moci, ktorá tu vládne.
Je v živote niekto, kto vám je vzorom a jeho život motiváciou?
Ondrej: Môj vzor je moja mamina. Podľa mňa je to úžasná osoba, ktorá sa dokáže zachovať správne a spravodlivo v každej situácii. Mám ju veľmi rád! Motiváciou sú pre mňa zasa deti s mentálnym postihnutím. Chcem, aby mali lepší život, niečo sa naučili a aby som im pomohol. Vzdelanie je dôležité pre každého.
Dominika: Nie je to konkrétna osoba, ale inšpirujú ma všetci ľudia, ktorí sa snažia Slovensko zmeniť k lepšiemu, či už sú to veľké projekty alebo len drobné činy. A každý, kto nie je lenivý pohnúť prstom, nezostáva spokojný s tým, čo okolo seba vidí a nie je taký zbabelý, že radšej odíde do zahraničia. Každý, kto zostane tu na Slovensku a bude sa snažiť vytvoriť z tejto krajiny lepšie miesto.
Jozef: Mám to šťastie, že v mojom živote sú hlavne takí ľudia, ktorí ma vedia niečím inšpirovať. Výzva je nájsť si dostatku času pre každého. Po dlhšej konverzácii s hocikým sa cítim inšpirovaný. Dá sa povedať, že mojím vzorom je Elon Musk, ktorý podľa mňa netlačí dopredu len svoju peňaženku, ale celé ľudstvo.
Prečo ste sa rozhodli poslať svoj naMAKaný projekt práve do Hľadáme makovice?
Ondrej: Na LEAF Award ma niekto nominoval. Potom som už prihlásil Pinf Hry preto, že potrebujem, aby mi niekto pomohol pomáhať – a to sa práve aj deje. Ľudia z LEAF-u mi pomáhajú s marketingom, rozšírením do centier a ďalšími neľahkými úlohami, ktoré musíte prekonať, aby ste dokázali svoj projekt dostať do ďalšieho levelu. Hry som preložil do angličtiny a podarilo sa mi rozbehnúť crowdfundingovú kampaň.
Dominika: Neprihlásila som sa sama – tiež ma niekto nominoval. Neviem, kto to bol a o to viac som bola potešená, keď som to zistila.
Jozef: Tiež som nič neposielal, nominovali ma. Bol som ocenený za rôzne doterajšie úspechy, nie za konkrétny projekt.
Uvažujete už o nejakom ďalšom projekte? Určite máte nejaký nápad, inšpiráciu.
Ondrej: Od spustenia Pinf Hier som vytvoril už dva ďalšie projekty, napríklad denbez.sk (DeňBez) – pomôžete niekomu tým, že si doprajete deň bez kávy, auta, cigarety alebo niečoho iného. Je to platforma na prispievanie ľuďom, ktorí peniaze potrebujú. Či už je to ťažký zdravotný stav alebo rozbiehajú projekt. Tiež pracujem na projekte, ktorý pomáha autistom komunikovať – Pinf Assistant. Momentálne je aplikácia v štádiu beta verzie a môžete si ju vyskúšať na assistant.pinfhry.sk. Snažím sa byť ale užitočný aj inak, som dobrovoľníkom v Lige proti reumatizmu.
Dominika: Stále to bude projekt Deti deťom – no aj vďaka mentoringovému programu od LEAF-u mám možnosť rozbehnúť ho aj v iných mestách. Začala som spolupracovať s Dobrým anjelom a chcela by som do projektu zapojiť školy na celom Slovensku.
Jozef: Po projekte so zemetrasením som sám zrealizoval alebo pomohol zrealizovať viacero projektov. Momentálne pracujem na 5-mesačnom leadership a soft skills programe pre stredoškolákov. Vybrali sme 20 študentov a každé dva týždne im organizujeme celodenný workshop s profesionálnymi trénermi, ktorí koučujú top manažérov firiem.
Neuveriteľné, čo všetko stihne študent, ktorému sa chce. Získané ocenenie určite nie je vaším prvým a určite ani posledným.
Ondrej: Všetky ocenenia som dostal za projekty spadajúce pod Pinf – Pinf Hry alebo nástroje pre vývojárov pinf.sk. Nedá sa povedať, ktoré ceny si vážim najviac, no medzi moje top patria spomínaná LEAF Award, Cena dekana FIIT STU a 1. miesto na Junior Internet-e v kategórii JuniorLEARN.
Dominika: Ako siedmačka som bola nominovaná na Detský čin roka a skončila som na treťom mieste. Dvakrát som bola vyznamenaná od mesta Banská Bystrica – veľmi si to vážim, pre mňa je dôležité reprezentovať mesto, v ktorom žijem.
Jozef: Až tak veľa toho nie je, keďže väčšina mojich aktivít sa neoceňuje. Je ale pár súťaží, na ktorých som pracoval, z nich je asi najcennejšia Social Impact Award, ktorá oceňuje najlepšie sociálne startupy.
Aktívni ľudia ako vy mávajú veľa plánov s vlastným životom.
Ondrej: Moje plány? Ešte musím upratať. Ale asi ste mali na mysli iné plány. Po dokončení osemročného gymnázia by som chcel ísť študovať na vysokú školu – určite informačné technológie, možno si založiť IT firmu alebo v nejakej pracovať.
Dominika: Moje plány sa v poslednom čase menia. Viem len toľko, že budúci rok pôjdem na školu do Bratislavy a budem ďaleko od rodičov. Budem sa snažiť môj projekt stále viesť a mám aj nápady, ako ho posunúť ďalej, a na to zháňam pár šikovných ľudí, ktorí by mali chuť mi s ním pomáhať. Zároveň by som chcela v Banskej Bystrici zorganizovať TEDx konferenciu. Chcela by som tiež prísť na to, čo ďalej študovať, keďže ma teraz baví všetko rovnako.
Jozef: Úprimne? Neviem. Vždy sa snažím sústrediť na súčasnosť a pár mesiacov hore – dole. Momentálne je môj najväčší plán dokončiť spomínaný leadership program a robiť bokom aj na zopár projektoch.
Viete oddychovať?
Ondrej: Pustím si hudbu, zahrám na gitare, ideme s maminou na túru...
Dominika: Popri škole, projekte a tanci mi veľa voľného času nezostáva, ale keď sa neučím, netrénujem a nevenujem projektu, snažím sa byť s priateľmi a s rodinou. Neviem byť dlho sama a cítim sa dobre v spoločnosti ľudí, ktorých mám rada.
Jozef: Relaxujem pri knihe či dobrom filme. No fakt ma baví, čo robím, takže veľa oddychu nepotrebujem.