Ponuka rôznych krúžkov, ktoré majú deťom pomôcť v ich smerovaní a zároveň podchytiť ich talent, stúpa z roka na rok.
Slová Jána Štrassera z nadpisu zazneli v muzikáli Neberte nám princeznú. Pieseň o jedináčikovi zľudovela, no je neustále aktuálna. A pokračuje: „ ...nech sa splní našich predstava./Matka si tú usilovnosť cení/a mne sa to páčiť prestáva. "
Rodičia si väčšinou myslia, že skorým nasmerovaním dieťaťa sa mu otvorí oveľa viac možností. Čím skôr dieťa začne napríklad s nejakým športom, tým je väčšia šanca, že bude národným šampiónom. Ale pýtame sa detí, čo ich naozaj baví? Alebo robia len to, čo sa zdá vhodné nám? A, mimochodom, vedeli ste, že aj krúžky podliehajú móde? Tento rok je in šerm a keramika.
Najvhodnejší čas
Urobila som si malý prieskum s rodičmi z celého Slovenska. Podľa mám a otcov, ktorých som oslovila, je najvhodnejším obdobím, kedy začať so záujmovou činnosťou, vek v rozmedzí od troch do šiestich rokov. Bratislavčan Marek Tettinger, otec Anetky (7) a Tomáška (5), dokonca hovorí: „Ak počítame akúkoľvek organizovanú činnosť, tak s dcérkou sme začali chodiť na cvičenie s bábätkami v čase, keď mala rok. Na pohybovú prípravku chodili deti už ako dvojročné, okrem pohybu sme ocenili aj socializačný aspekt. Ako štvorročná si už dcéra sama vybrala krúžok, v čom sme ju samozrejme podporili.“
Psychologička Viera Lutherová nechce limitovať začiatok návštevnosti krúžkov presným vekom: „Každé dieťa je iné. Niektoré deti sú už v predškolskom veku aktívne a činorodé a majú dostatok psychickej kapacity a energie aj na inú cielenú činnosť. Zároveň mám skúsenosti s deťmi, pre ktoré je ešte v druhom – treťom ročníku bežná práca v škole a domáca príprava na hranici únosnosti. Treba zvážiť kapacitu dieťaťa.“
Veľmi zaujímavý je aj dôvod nevyhnutnosti pohybovej aktivity u mladších detí, ktorý psychologička vysvetľuje takto: „Pre deti v predškolskom veku je pre správny vývin mozgu nevyhnutná pohybová aktivita, ktorá zakladá správnu komunikáciu medzi telom a mozgom a jednotlivými oblasťami v rámci mozgu. Centrálna nervová sústava dozrieva prostredníctvom pohybu. Príliš rýchlo sa ponáhľame do dieťaťa naliať rôzne druhy informácií, ale tie inteligenciu netvoria. Informácie predškolské dieťa rozvíjajú minimálne. Najprv musí byť základ, štruktúra, ktorú potom môžeme naliať informáciami. Práve pohyb je kľúčový vo vývine od narodenia do mladšieho školského veku.“
Zabudnite na hru
Je pochopiteľné, že starostliví rodičia chcú, aby ich deti trávili čas zmysluplne. No už niektoré materské školy majú v ponuke krúžky, ktoré akoby mali vyplniť čas, ktorý mal slúžiť „len“ na hru. Danica Chames z Trnavy, matka dvoch chlapcov (7 a 6), hovorí: „Učiteľky v škôlke síce robia s deťmi rôznorodé aktivity, predsa ale bežný život v triede skôr či neskôr skĺzne do istej rutiny. Krúžky sú podľa mňa istou formou spestrenia a učia deti zvykať si na nových učiteľov. Ale nesmie sa to preháňať.“
Predsa len aj MŠ má svoj školský vzdelávací program, no ako zdôrazňuje psychologička, ide o ambície samotnej materskej školy, o potrebu odlíšiť sa či predložiť super ponuku: „Niekedy mi pripadá, že je dieťa použité skôr politicky než v záujme jeho vývinových potrieb.“
Matka dvoch chlapcov (8 a 14) z Prievidze, učiteľka Adriana Bakusová priamo hovorí: „Nevyberala som si MŠ podľa toho, koľko toho ponúkala navyše. Nie som za to, aby mali deti toho veľa, majú sa naučiť aj hrať.“ Krúžky v MŠ vidí psychologička takto: „Celkovo si myslím, že krúžky pre malkáčov nie sú efektívne a dieťa v tomto veku nie je dosť zrelé, no pokiaľ už ide o akýkoľvek vek, rodič musí vždy konzultovať krúžok s dieťaťom a bez jeho súhlasu ho nikam netlačiť.“
Odvrátená strana
Väčšina opýtaných rodičov nepripúšťa možnosť, že sa do rozhodovania, ktorý krúžok bude ich dieťa navštevovať, pretavia aj ich vlastné ambície. Ak však ide len o rodičovské usmernenie, tak to pre postrčenie dieťaťa nemusí byť na škodu. Situácia sa však môže výrazne zhoršiť, ak prestaneme vnímať signály, ktoré dieťa vysiela. Či už ide o nezáujem alebo o preťaženie.
Matka Katarína Trnovská býva v Bratislave aj s dcérkou piatačkou. Hovorí, že to, či má dieťa o krúžok úprimný záujem, je naozaj ľahko rozpoznateľné: „Dieťa sa na krúžok teší a doma predvádza, čo sa naučilo, precvičuje si úlohy, rozpráva, čo sa tam dialo.“
Psychologička tvrdí, že vnímavý rodič spoľahlivo rozpozná aj to, kedy dieťa o krúžok záujem nemá: „Sťažovanie sa, vyhováranie a celková podráždenosť, impulzivita, nechutenstvo, nešpecifické bolesti brucha. No ak je dieťa naopak nahnevané, že krúžok odpadol, je to jasný signál, že ide o vnútorný záujem o danú činnosť.“
Učiteľka Zuzana Jakušová, matka Ninky (11) a Sofie (5) z Hliníka nad Hronom upozornila na závažný fakt: „Ak sa dieťa cíti v prostredí rodiny bezpečne, určite prejaví aj slovne svoju nechuť navštevovať určitý krúžok. Myslím si, že problém nastáva hlavne v rodinách, kde sú krúžky len nevyhnutným vyplnením času, keď je ešte rodič v práci alebo čosi vybavuje a dieťa nemá ani v neskorých popoludňajších či večerných hodinách kam dať. Tu zrejme obe strany trávia spolu málo času a taký rodič si možno ani nechce vyčerpanie svojho dieťaťa všimnúť. Našťastie, my sme nikdy krúžky na tento účel využívať nepotrebovali.“
Najčastejšou pohnútkou dieťaťa chodiť na ten či onen krúžok je podľa rodičov aj tak fakt, či ho navštevujú kamaráti dieťaťa. Marek Tettinger ešte dodáva: „Mladší syn chce chodiť na krúžky, ktoré navštevuje jeho staršia sestra.“
Chceme všestranné deti?
Niektoré deti sú akoby zrodené pre nejakú činnosť, no rodičia sa snažia o istú vyváženosť detských záujmov. Hanka a Miro Bínovci z Trnavy sú rodičia dvoch chlapcov (7 a 3). Ich starší syn je športovo nadané dieťa. Matka hovorí: „Baví ho viacej druhov športu, momentálne robí dva, tréningy má štyrikrát za týždeň. Jedenkrát má angličtinu.“
Eva Balogová z Novák je mamou troch dcér (12, 10 a 6) a jej skúsenosť s všestrannou ponukou krúžkov je iná: „Áno, chceli sme našu prvú dcéru povzbudiť v športe ako protiváhu k jej intelektuálnym koníčkom, nech si vyberie, či sa jej niečo nezapáči. Samozrejme, nezapáčilo. Potom sme pochopili, že stačí, keď si ako rodina pred domom zahráme volejbal. S druhou a treťou dcérou to už nebudeme ani skúšať.“
Možno ako rodičia len chceme deťom ukázať celú škálu možností. Psychologička ponúka zaujímavú informáciu o rozvíjaní life skills: „Počula som o krúžku MHD. Deti išli poobede von, kúpili si lístok, povedali si o cestovnom poriadku, nastúpili, označili lístok a potom sa vrátili.“ Dodáva ešte: „Dieťa musí mať aj prázdne voľno. Čas, kedy je odkázané len samo na seba a svoje nápady. Inak riskujeme, že postupne utlmíme jeho vnútorný motor, vlastnú motiváciu. A nemenej podstatná je aj otázka oddychu. Nič nerobiť je dobré. Poznajú to všetky zvieratá. Aby naše dieťa neskôr nebojovalo s pocitmi viny, keď si bude chcieť poobede normálne pospať alebo cez chrípku oprávnene ležať v posteli.“
Milujúci rodičia chcú pre deti len to najlepšie, no aj pri krúžkoch platí známe: menej je niekedy viac. Adriana Bakusová uzatvára tému: „Niekto povie, že doba je ťažká, uplatnia sa len tí najlepší a treba deti od mala pripravovať, ale nič sa nedá robiť nasilu, krúžky nie sú všemocné. Najdôležitejšia je fungujúca rodina.“
Martina SONDEJ